Dovolenka zamestnanca vo verejnej správe

V príspevku sa budeme zaoberať dovolenkou zamestnancov v oblasti verejnej správy. Vo sfére verejnej správy vykonávajú zamestnanci prácu v subjektoch verejnej správy, územnej samosprávy a štátnej správy. Na zamestnancov vykonávajúcich prácu v týchto subjektoch sa vzťahuje v rôznej miere zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ako aj osobitné predpisy.

Medzi zamestnancov vo verejnej správe môžeme zaradiť:

1. štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 55/2017 Z. z.“),
2. zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podliehajúcich režimu zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“). Do tejto skupiny zaraďujeme aj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

V tomto príspevku sa nebudeme zaoberať štátnymi zamestnancami vykonávajúcimi štátnu službu v bezpečnostných a ozbrojených zložkách (napr. príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže atď.) a osobitnými skupinami zamestnancov (napr. sudcovia, prokurátori), aj keď aj týchto možno zaradiť do oblasti verejnej správy.

Na štátnu službu štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere sa vzťahuje zákon č. 55/2017 Z. z. V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa uplatňuje delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce, t. j. ustanovenia Zákonníka práce sa použijú vtedy, keď to určuje samotný zákon o štátnej službe. Vo veciach súvisiacich s dovolenkou zamestnancov zákon o štátnej službe deleguje pôsobnosť Zákonníka práce aj na štátnozamestnanecké vzťahy takmer v plnom rozsahu.

Na zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon č. 553/2003 Z. z., pričom sa subsidiárne uplatňuje aj Zákonník práce, t. j. vo veciach, ktoré osobitne neupravuje zákon č. 552/2003 Z. z. Uvedené zákony neupravujú osobitne dovolenku zamestnancov, preto sa použijú ustanovenia Zákonníka práce.

Okrem toho pri vymedzení dovolenky zamestnancov vo verejnej správe je potrebné sa riadiť aj príslušnými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa.

Dovolenku je v zmysle Zákonníka práce potrebné považovať za dobu odpočinku. Nárok na dovolenku (pri splnení podmienok) určený Zákonníkom práce je potrebné považovať za minimálny zákonný nárok. V zmysle § 1 ods. 6 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch možno upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. V ustanoveniach upravujúcich výmeru dovolenky, Zákonník práce uvádza, že ide o výmeru „najmenej“ v zákonom ustanovenom rozsahu. To znamená, že výmera dovolenky môže byť určená aj vo väčšom rozsahu, ako predpokladá Zákonník práce. Väčšiu výmeru dovolenky zakotvujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj pre štátnych zamestnancov. Naopak, menšia výmera dovolenky, ako predpokladá Zákonník práce, nie je prípustná. A to ani v prípade, ak by zamestnanec s takým postupom súhlasil. V zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Zamestnanec sa teda nemôže vopred vzdať práva na dovolenku ani formou dohody so zamestnávateľom či inou formou.

Údaj o výmere dovolenky alebo spôsobe jej určenia môže byť predmetom pracovnej zmluvy. Ak pracovná zmluva neobsahuje tento údaj, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o tomto údaji do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže tento údaj poskytnúť aj vo forme odkazu na príslušné ustanovenie Zákonníka práce alebo osobitného predpisu alebo na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. V prípade štátnych zamestnancov služobná zmluva obsahuje údaj o výmere dovolenky odkazom na príslušné ustanovenie zákona alebo kolektívnej zmluvy.

Výmera dovolenky

Zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak u toho istého zamestnávateľa pracoval celý rok. Ak zamestnanec nepracoval celý rok u toho istého zamestnávateľa, ale odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok sa určí tak, že za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru/štátnozamestnaneckého pomeru je to jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

V zmysle kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe na obdobie 1.1.2021 – 31.8.2024 je základná výmera dovolenky pre štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu v služobnom úrade podľa zákona č. 55/2017 Z. z. päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a štátnemu zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa.

Za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa sa považuje:

• zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a
• zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.

Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.

Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na obdobie 1.1.2023 – 31.8.2024, je základná výmera dovolenky päť týždňov. Dovolenka vo výmere šiestich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a štátnemu zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa. Dovolenka vo výmere deväť týždňov v kalendárnom roku patrí:

• pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• vysokoškolským učiteľom,
• výskumným pracovníkom a umeleckým pracovníkom verejnej vysokej školy alebo štátnej vysokej školy,
• zamestnancom s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva výskumno-pedagogickú činnosť alebo vedeckú činnosť, výskumnú činnosť a vývojovú činnosť na výskumnom pracovisku organizácie Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie alebo štátnej rozpočtovej organizácie alebo štátnej príspevkovej organizácie uskutočňujúcej výskum, zriadenej ústredným orgánom štátnej správy.

Vyššie uvedená kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., sa však vzťahuje len na zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Zákon č. 553/2003 Z. z. vo svojom § 1 upravuje aj výnimky, ktorí zamestnávatelia a v akých prípadoch nepostupujú pri odmeňovaní podľa tohto zákona. Ak zamestnávateľ, hoc aj zamestnáva zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nepostupuje podľa zákona o odmeňovaní, nevzťahuje sa na neho ani kolektívna zmluva vyššieho stupňa, teda ani zvýhodnená výmera dovolenky nad rámec Zákonníka práce.

Zákon č. 553/2003 Z. z. sa nevzťahuje na zamestnancov vyššieho územného celku a obce, ak vyšší územný celok alebo obec pri odmeňovaní zamestnancov okrem zamestnancov, ktorí sú zaradení v škole a v školskom zariadení bez právnej subjektivity, postupuje podľa poriadku odmeňovania upraveného podľa Zákonníka práce; mzdové podmienky zamestnancov obce a vyššieho územného celku podľa poriadku odmeňovania nesmú byť nižšie ako ich posledný priznaný funkčný plat podľa tohto zákona.

Ďalej sa zákon č. 553/2003 Z. z. nevzťahuje na:

1. pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov základnej umeleckej školy, materskej školy, jazykovej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak základná umelecká škola, materská škola, jazyková škola a školské zariadenie pri odmeňovaní postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce,
2. pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak škola, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, pri odmeňovaní postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce,
3. na zamestnancov verejnej výskumnej inštitúcie s najmenej vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorí vykonávajú výskumno-pedagogickú činnosť alebo výskumnú činnosť a vývojovú činnosť, ak verejná výskumná inštitúcia pri ich odmeňovaní postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce,
4. na vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov verejnej vysokej školy a štátnej vysokej školy, ak verejná vysoká škola alebo štátna vysoká škola pri ich odmeňovaní postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce.

V prípadoch zamestnávateľov, ktorí síce spadajú do sféry verejnej správy, ale pri splnení zákonom predvídaných podmienok sa na nich nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z., sa pre zamestnancov uplatní výmera dovolenky v zmysle Zákonníka práce, t. j. základná výmera dovolenky najmenej štyri týždne a dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, najmenej päť týždňov. Dovolenka najmenej osem týždňov v kalendárnom roku, ak ide o zamestnancov podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce. Samozrejme aj títo zamestnávatelia nepostupujúci pri odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. môžu v podnikovej kolektívnej zmluve dohodnúť väčšiu výmeru dovolenky, než určuje Zákonník práce.

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Ak zamestnanec v kalendárnom roku odpracoval u toho istého zamestnávateľa menej ako 21 dní, nevzniká mu nárok na dovolenku.

Pri pomernej časti dovolenky za kalendárny rok alebo dovolenke za odpracované dni môže v praxi vzniknúť problém s „necelými časťami“ dní dovolenky. Zákonník práce pravidlá zaokrúhľovania dovolenky neupravuje. V týchto prípadoch, ak zamestnávateľ pristúpi k zaokrúhľovaniu, mal by sa vyhýbať zaokrúhľovaniu smerom nadol. Pri zaokrúhľovaní dovolenky smerom nadol dochádza v podstate k ukráteniu zamestnanca na jeho nároku na dovolenku, čo je porušením ustanovení Zákonníka práce.

Dočítajte článok až do konca, zostáva vám ešte  . Celé znenie nájdete v produkte EPI Odborné články:

☇ Dovolenka zamestnanca vo verejnej správe

Autor: JUDr. Matej Drotár