Dochádzanie za prácou verzus pracovná cesta

Otázka:

Sídlo urbárskeho spoločenstva je v obci, pracovníci denne dochádzajú za prácou do hory, ktorá je v územnej pôsobnosti spoločenstva. Stravné sa vypláca zamestnancom ako pracovná cesta, na konci mesiaca odovzdajú cestovný príkaz za celý mesiac a na základe toho sa im vyplácajú cestovné náhrady. Je to správne, keďže hora je v územnej pôsobnosti spoločenstva a dochádzanie za prácou nie je pracovná cesta? Nepatrí im klasický príspevok na stravu formou stravného lístka alebo finančného príspevku?

Odpoveď:

Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov urbárskeho spoločenstva sa riadia zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. V pracovnej zmluve je spoločenstvo povinné so zamestnancom dohodnúť náležitosti podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce. Podstatnou náležitosťou je aj miesto výkonu práce, ktorým môže byť obec, časť obce alebo inak určené miesto.

Pracovná cesta podľa § 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelné pracovisko je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak takého miesto nie je dohodnuté, pravidelným pracoviskom je miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

Z uvedeného vyplýva, že posúdenie toho, či „dochádzanie za prácou“ je alebo nie je pracovná cesta, sa musí odvíjať od pravidelného pracoviska zamestnanca.

Autor: Ing. Eva Gášpárová