Štátne sociálne dávky od 1. septembra 2007 v kocke

Príspevok pri narodení dieťaťa (ďalej len „príspevok“), príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne (ďalej len „príspevok rodičom“) a (od 1. 1. 2007) aj príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa upravuje zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov. Ide o jednorazové alebo opakované, netestované, obligatórne štátne sociálne dávky. 
Dňa 1. septembra 2007 nadobudlo účinnosť nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 394/2007 Z. z. o zvýšení sumy príspevku pri narodení dieťaťa a o zvýšení súm príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne.  
Z uvedeného názvu nariadenia vyplýva, že sa menia (zvyšujú) iba sumy príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku rodičom. Suma príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa zostáva nezmenená.  

1. Príspevok pri narodení dieťaťa  

Ide o jednorazovú, obligatórnu, netestovanú, peňažnú štátnu sociálnu dávku. Štát touto dávkou prispieva na výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb každého novorodenca. 
Oprávnenými subjektmi na uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona, sú: 
v prvom rade – matka, ktorá dieťa porodila, 
v druhom rade – otec dieťaťa, ak 

a) matka dieťaťa zomrela alebo po matke dieťaťa bolo vyhlásené pátranie alebo 

b) dieťa mladšie ako jeden rok bolo zverené do výchovy otca na základe právoplatného rozhodnutia súdu, 

v treťom rade – osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu (§ 45, § 48, § 56 ods. 2 a § 103 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 49 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov). 
Základné podmienky pre vznik nároku na príspevok taxatívne vymedzuje zákon. Sú nimi narodenie dieťaťa (nie potrat) a trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. 
Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa(od 1. januára 2007) má aj oprávnená osoba, ktorej sa narodilo dieťa v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak bola pred narodením dieťaťa najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Príklad č. 1: 

Manželia Pekní sú od 15. augusta 2007 do 31. januára 2008 v Peru z dôvodu študijného pobytu pána Pekného. Pani Pekná bola v auguste 2007 v siedmom mesiaci tehotenstva a syn Adam sa jej narodil 8. októbra 2007 v Lime. Vzhľadom na skutočnosť, že pred narodením dieťaťa – syna Adama, bola pani Pekná povinne verejne zdravotne poistená ako zamestnankyňa od 1. 7. 2003 do 31. 7. 2007, t. j. viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, vznikol jej nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 4 560 Sk. 

Na to isté dieťa vzniká nárok na príspevok pri narodení dieťaťa len raz. 
V prípade, ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká na každé dieťa. 
Matke, ktorá dieťa porodila (príp. aj otcovi dieťaťa alebo inej oprávnenej osobe), nárok na príspevok nevzniká, ak:  

• pred uplatnením nároku na príspevok pri narodení dieťaťa dala privolenie na osvojenie dieťaťa podľa § 102 ods. 1 písm. c) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo  
• dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu (§ 45, § 48, § 56 ods. 2 a § 103 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo príslušného orgánu (§ 49 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo dieťaťu bola nariadená ústavná starostlivosť právoplatným rozhodnutím súdu (§ 54 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),  
• po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustila dieťa v zdravotníckom zariadení, 
• sa dieťa narodilo v cudzine a príslušná inštitúcia krajiny, v ktorej sa dieťa narodilo, vyplatila oprávnenej osobe príspevok alebo inú dávku toho istého druhu. 

Príklad č. 2: 

Pani Alžbeta B. dňa 26. septembra 2007 porodila prvé dieťa – dcéru Silviu, avšak hneď na tretí deň po pôrode, t. j. 29. septembra 2007, opustila zdravotnícke zariadenie bez súhlasu ošetrujúceho lekára. Vzhľadom na túto skutočnosť jej nárok na príspevok pri narodení dieťaťa (ani na príplatok k príspevku – pozri bod 2. príklad č. 7) nevznikol.  

Výška príspevku 

Od 1. septembra 2007 sa príspevok pri narodení dieťaťa na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 394/2007 Z. z. o zvýšení sumy príspevku pri narodení dieťaťa a o zvýšení súm príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne, upravil zo sumy 4 460 Sk na sumu 4 560 Sk. T. j. od 1. septembra 2007 sa príspevok pri narodení dieťaťa zvýšil o 100 Sk. 

Príklad č. 3: 

Rodine Bratskej sa 19. septembra 2007 narodil syn Karol. Vzhľadom na to jej vznikol nárok na príspevok pri narodení dieťaťa v sume 4 560 Sk. 

Ak sa súčasne narodili dve deti alebo viac detí a dve z nich sa dožili aspoň 28 dní, príspevok pri narodení dieťaťa sa zvyšuje o jednu polovicu uvedenej sumy na každé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. 

Príklad č. 4: 

Rodine Š., ktorá už má jedno dieťa vo veku 5 rokov, sa 6. októbra 2007 narodili trojčatá. Jedno dieťa sa dožilo iba pätnástich dní, takže nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vznikol v celkovej sume 18 240 Sk. 
príspevok pre jedno nedožité dieťa: 4 560 Sk 
príspevok na dve deti, ktoré sa dožili viac ako 28 dní: 
[4 560 Sk + (4 560 Sk : 2)] x 2 = (4 560 Sk + 2 280 Sk) x 2 = 6 840 Sk x 2 = 13 680 Sk 
výška príspevku pre jedno nedožité dieťa a príspevku pre dve deti, ktoré sa dožili viac ako 28 dní:  
4 560 Sk + [(4 560 Sk + 2 280 Sk) x 2] = 4 560 Sk + (6 840 Sk x 2) = 4 560 Sk + 13 680 Sk = 18 240 Sk 

2. Príplatok k príspevku  

Od 1. januára 2007 novou obligatórnou, jednorazovou, netestovanou, peňažnou štátnou sociálnou dávkou sa stal príplatok k príspevku. Štát touto dávkou pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matke narodilo ako prvé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. 

Základné podmienky pre vznik nároku na príplatok k príspevku taxatívne vymedzuje zákon. Sú nimi: 

a) narodenie dieťaťa (nie potrat) a trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky, 

b) narodenie prvého dieťaťa, ktoré sa dožilo aspoň (t. j. najmenej) 28 dní. 

Nárok na príplatok k príspevku na to isté dieťa vzniká iba raz. 
V prípade, ak sa matke pri prvom pôrode súčasne narodí viac detí, nárok na príplatok k príspevku vzniká na každé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. 
Výška príplatku k príspevku je 11 000 Sk, t. j. od 1. septembra 2007 sa výška príplatku k príspevku nemenila a zostala v nezmenenej sume. 

Príklad č. 5: 

Rodine Šimáčkovej sa 19. septembra 2007 narodilo prvé dieťa – dcéra Jarmila. Matka dieťaťa má priznané rodičovské práva a povinnosti, dieťa je živé a zdravé (t. j. dožilo sa viac ako 28 dní). Vzhľadom na to jej vznikol nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa v sume 11 000 Sk. Príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa je v celkovej sume 15 560 Sk.  
výpočet:    príspevok pri narodení dieťaťa – 4 560 Sk 
príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – 11 000 Sk 
4 560 Sk + 11 000 Sk = 15 560 Sk 

Príklad č. 6: 

Rodine Čmeliakovej sa dňa 5. októbra 2007 narodili prvé dvojčatá – syn Tomáš a dcéra Andrea. Matka detí má priznané rodičovské práva a povinnosti, deti sú živé a zdravé (t. j. dožili sa viac ako 28 dní). Vzhľadom na to matke detí vznikol nárok nielen na príspevok pri narodení dieťaťa, ale aj na príplatok k príspevku. Z dôvodu, že sa súčasne narodili dve deti, ktoré sa dožili aspoň 28 dní, zvyšuje sa príspevok o jednu polovicu uvedenej sumy na každé dieťa. Matke detí vznikol nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku na dvojčatá v celkovej sume 35 680 Sk. 
výpočet:    príspevok pri narodení dieťaťa – 4 560 Sk 
zvýšený príspevok, ak sa dieťa dožilo aspoň 28 dní:  
4 560 Sk + (4 560 Sk : 2) = 4 560 Sk + 2 280 Sk = 6 840 Sk 
príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – 11 000 Sk 
zvýšený príspevok a príplatok na 1 dieťa: 
4 560 Sk + (4 560 Sk : 2) + 11 000 Sk = 4 560 Sk + 2 280 Sk + 11 000 Sk
= 6 840 Sk + 11 000 Sk = 17 840 Sk 
zvýšený príspevok a príplatok na 2 deti: 17 840 Sk + 17 840 Sk = 35 680 Sk 

Nárok na príplatok k príspevku nevzniká maloletej matke, ktorá nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa § 29 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Príklad č. 7: 

Maloletej 13-ročnej Anne Biháriovej sa narodil syn Ján dňa 30. septembra 2007. Z dôvodu, že otec dieťaťa nie je známy a matka nemá priznané rodičovské práva a povinnosti, nárok na príplatok k príspevku jej nevzniká. Vzhľadom na túto skutočnosť má nárok iba na príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 4 560 Sk. 

3. Príspevok rodičom (ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne)  

Ide o obligatórnu, opakovanú, netestovanú, peňažnú štátnu sociálnu dávku. Štát poskytovaním tejto dávky prispieva raz za rok rodičom alebo osobám, ktoré prevzali deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu na zvýšené výdavky vznikajúce v súvislosti so starostlivosťou o: 

a) súčasne narodené tri deti alebo viac detí alebo 

b) v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá alebo viac detí súčasne. 

Oprávnenými subjektmi na uplatnenie nároku na príspevok rodičom, ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona, sú: 
v prvom rade – rodič detí alebo 
v druhom rade – osoba, ktorá prevzala deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu. 

Prednostné právo na tento príspevok má matka detí v prípade, ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, kto z nich si nárok na príspevok rodičom uplatní. 
Na každé dieťa sa príspevok rodičom poskytuje v kalendárnom roku iba raz. 

Základné podmienky na vznik nároku na príspevok rodičom taxatívne vymedzuje zákon. Sú nimi: 

• aspoň tri z detí sú vo veku najviac 15 rokov, pričom v priebehu dvoch rokov opakovane narodených dvojčiat alebo viac detí súčasne sa sleduje veková hranica detí, ktoré sa narodili prvé v poradí, 
• starostlivosť oprávnenej osoby o súčasné narodené tri deti alebo viac detí a 
• trvalý pobyt oprávnenej osoby a uvedených detí na území Slovenskej republiky. 

Výška príspevku rodičom 

Príspevok rodičom od 1. septembra 2007 na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 394/2007 Z. z. o zvýšení sumy príspevku pri narodení dieťaťa a o zvýšení súm príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne, sa upravil:  

a) zo sumy 2 420 Sk na sumu 2 470 Sk, ak ide o dieťa do 6 rokov veku, 

b) zo sumy 2 980 Sk na sumu 3 050 Sk, ak ide o dieťa od 6 do 15 rokov veku, 

c) zo sumy 3 170 Sk na sumu 3 240 Sk , ak ide o dieťa vo veku 15 rokov.

Príklad č. 8: 

Rodina Farkašová má trojčatá, ktoré sa narodili 12. októbra 1999. Dňa 12. októbra 2007 dovŕšili 8 rokov veku. Vzhľadom na to, príspevok rodičom sa jej poskytne vo výške 9 150 Sk. 
Výpočet: 3 050 Sk x 3 = 9 150 Sk 

Pri starostlivosti o dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení celoročne, ak dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu, nárok na príspevok rodičom nevzniká. 

4. Spoločné ustanovenia na uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, na príplatok k príspevku a na príspevok rodičom 

Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, nárok na príplatok k príspevku a nárok na príspevok rodičom si oprávnené subjekty uplatňujú na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta ich trvalého pobytu – t. j. u platiteľa na základe podania písomnej žiadosti.  
Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa, žiadosť o príplatok k príspevku a žiadosť o príspevok rodičom musí obsahovať osobné údaje, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, rodné číslo oprávnenej osoby a dieťaťa.  
V prípade, ak sa dieťa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a v čase podania žiadosti o príspevok dieťa nemá vydaný rodný list, oprávnená osoba priloží k písomnej žiadosti o príspevok úradný preklad rodného listu dieťaťa vydaného v cudzine alebo iného obdobného dôkazu o narodení dieťaťa oprávnenej osobe (napr. § 23 ods. 3 zákona NR SR č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov). 
Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa potvrdzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta narodenia dieťaťa (§ 10 a § 23 zákona NR SR č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov). 
Nárok na príspevok rodičom si oprávnené osoby uplatňujú v každom kalendárnom roku. Ak sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov v rodine sa opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne, prvýkrát si oprávnené osoby nárok na príspevok rodičom uplatňujú po dovŕšení jedného roku detí. 
Na konanie o nároku na príspevok, na príplatok k príspevku a na príspevok rodičom platia všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak zákon č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje inak. 

Výplata príspevkov 

Platiteľ – t. j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby, vyplatí príspevok a príspevok rodičom oprávnenej osobe najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o výplatu príspevku platiteľovi podaná (napr. žiadosť bola podaná v októbri 2007, príspevok a príspevok rodičom sa vyplatí najneskôr do 31. novembra 2007). 

Platiteľ – t. j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby, vyplatí zvýšenie príspevku – t. j. ak sa súčasne narodili dve deti alebo viac detí a dve z nich sa dožili aspoň 28 dní, najskôr po uplynutí 28 dní života detí, ktoré sa narodili súčasne, a najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola táto skutočnosť preukázaná. 

Platiteľ – t. j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby, vyplatí príplatok k príspevku najskôr po uplynutí aspoň 28 dní života dieťaťa a najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa táto skutočnosť preukázala. 

Príspevok, príplatok k príspevku a príspevok rodičom platiteľ vypláca oprávnenej osobe v hotovosti alebo na základe žiadosti oprávnenej osoby ich poukáže na jej účet v banke v Slovenskej republike. 

Príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku a príspevok rodičom sa do cudziny nevyplácajú. 

Zánik nároku na príspevky 

Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa a na príplatok k príspevku zaniká uplynutím šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa. 

Nárok na príspevok rodičom zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v kalendárnom mesiaci, do ktorého patrí deň rozhodovania o nároku na príspevok rodičom podľa § 9 zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. 

Príklad č. 9: 

Rodine Púčikovej sa narodilo prvé dieťa – syn Tomáš, dňa 9. októbra 2007. Nárok na príspevok pri narodení dieťaťa (4 560 Sk) a na príplatok k príspevku (11 000 Sk) zanikne 9. apríla 2008. 

Rodičovský príspevok je obligatórna, opakujúca sa, netestovaná, peňažná štátna sociálna dávka, ktorú upravuje zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.  

Poskytuje sa rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o malé deti, a to:  

a) o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo 
b) o dieťa do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a  
c) o dieťa do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, najdlhšie však tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti (od 1. júla 2005).  

Príklad č. 1: 

Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia Babiakovci nezabezpečovali riadne osobnú starostlivosť o svoje dvojročné dieťa – syna Andreja narodeného 15. júla 2005, súd rozhodol o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti rodine Vaškovej. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 17. augusta 2007. Rodine Vaškovej sa bude poskytovať rodičovský príspevok, najdlhšie však tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti, t. j. do 17. augusta 2010. 

Príklad č. 2: 

Rodičia sa riadne nestarali o svoje dieťa – dcéru Kamilu narodenú 13. novembra 2004. Z toho dôvodu súd rozhodol o jej zverení rodine Brázdovej do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. októbra 2007. Vzhľadom na to rodine Brázdovej sa bude poskytovať rodičovský príspevok do šiestich rokov veku dieťaťa, t. j. do 13. novembra 2010. 

Oprávneným subjektom na poskytovanie rodičovského príspevku je: 

a) rodič dieťaťa alebo 
b) osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. 

Rodičom dieťaťa sa rozumie: 

• matka dieťaťa, ako aj 
• otec dieťaťa. 

Rodičovstvo sa preukazuje výpisom z matriky narodených, t. j. rodným listom dieťaťa. 
Podľa Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine) výkon rodičovských práv predpokladá u rodiča spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Spôsobilosť na právne úkony vzniká dosiahnutím plnoletosti, t. j. dovŕšením 18. roku veku. Pred dosiahnutím 18. roku veku možno nadobudnúť plnoletosť iba uzavretím manželstva, a to na základe povolenia súdu. V prípade, ak by napr. matka dieťaťa bola maloletá, t. j. mladšia ako 18 rokov veku, ktorá nadobudla spôsobilosť na právne úkony, avšak nemá spôsobilosť na výkon rodičovských práv, nárok na rodičovský príspevok by mal otec dieťaťa za podmienky, že má spôsobilosť na právne úkony, t. j. dovŕšil aspoň 18 rokov veku. 

Do okruhu osôb, ktoré si môžu uplatniť nárok na rodičovský príspevok, patria aj: 

c) iné osoby než matka alebo otec, ak prevzali dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. 

Za dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa považuje: 

a) osvojené dieťa – o osvojení rozhoduje výlučne súd a medzi osvojiteľom a osvojencom vznikajú osvojením rovnaké právne vzťahy ako medzi rodičmi a deťmi. Nerozhoduje však forma osvojenia, t. j. nárok na rodičovský príspevok vzniká pri zrušiteľnom, ako aj pri nezrušiteľnom osvojení; 
b) dieťa zverené (prevzaté) do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, t. j. 

• náhradná osobná starostlivosť (§ 45 až § 47 Zákona o rodine), 
• pestúnska starostlivosť (§ 48 až § 53 Zákona o rodine), 
• poručníctvo a opatrovníctvo (§ 56 ods. 2 Zákona o rodine), 

alebo  

c) dieťa zverené (prevzaté) do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, t. j. 

• dočasné zverenie dieťaťa do výchovy a opatery iného občana ako rodiča rozhodnutím orgánu sociálnoprávnej ochrany detí (§ 49 Zákona o rodine). 

O uvedených formách starostlivosti rozhodujú súdy s výnimkou dočasného zverenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a spĺňa zákonom ustanovené predpoklady. V týchto prípadoch rozhodujú príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.  

d) dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu – spravidla ide o rozhodnutie vydávané v súvislosti s rozvodom manželstva, ak bolo rodičovi po rozvode dieťa zverené do jeho starostlivosti a tento rodič uzatvorí nové manželstvo. 
e) dieťa, ktorého rodič zomrel. 

Rodičovský príspevok pri starostlivosti o to isté dieťa patrí iba raz, t. j. len jednému z rodičov – buď matke, otcovi alebo iba jednému z náhradných rodičov. Vzhľadom na uplatňovanie princípu rovnosti príležitostí obidvoch rodičov pri uplatnení nároku na príspevok zákon upravuje vznik prípadnej kolízie vzájomnou dohodou o určení rodiča, ktorému rodičovský príspevok patrí. 
Základnou podmienkou vzniku nároku na rodičovský príspevok je, že oprávnená osoba (najčastejšie rodič dieťaťa) sa riadne stará aspoň o jedno dieťa vo veku:  

• do troch rokov,  
• do šiestich rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom podľa posudku (rozhodnutia) príslušného orgánu, ktorým je príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa § 6 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), alebo  
• do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 ods. 2, najdlhšie však tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti (od 1. 7. 2005). 

Pod pojmom riadnej starostlivosti sa rozumie starostlivosť, ktorú poskytuje oprávnený subjekt dieťaťu v záujme jeho fyzického a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie preventívnych prehliadok podľa § 2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že ide o starostlivosť, ktorou sa zabezpečuje zdravý vývoj dieťaťa a jeho riadna výchova. Napr. ak rodič nezabezpečí dieťaťu povinné očkovanie, podmienka riadnej starostlivosti nie je splnená a ide o dôvod na rozhodnutie o zastavení výplaty rodičovského príspevku. 

Riadna starostlivosť o dieťa pri uplatnení nároku na rodičovský príspevok sa preukazovať nemusí. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny skúma túto podmienku iba v prípadoch, ak existujú pochybnosti o jej splnení, napr. na základe upozornenia občanov, zamestnávateľa, resp. zdravotníckeho zariadenia alebo ošetrujúceho lekára, školského zariadenia atď. 

Vzhľadom na skutočnosť, že rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou financovanou zo štátneho rozpočtu (z daní občanov), ďalšou podmienkou je, že oprávnený (najčastejšie rodič) a dieťa musia mať trvalý alebo prechodný pobyt (v prípade cudzinca) na území Slovenskej republiky. 

Trvalý pobyt na území Slovenskej republiky preukazuje občan SR občianskym preukazom. V prípade detí do 15 rokov veku sa za trvalý pobyt považuje trvalý pobyt rodiča. Ak obidvaja rodičia sú občanmi Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR a dieťa je tiež narodené na území SR, nie je potrebné preukazovať trvalý pobyt dieťaťa. V prípade pochybnosti je však potrebné trvalý pobyt dieťaťa na území SR preukázať napr. potvrdením z centrálneho registra občanov – ide o prípady, ak napr. rodičia majú rôznu štátnu príslušnosť, príp. ak sa dieťa narodilo na území cudzieho štátu. 
Uvedené obidve podmienky musia byť splnené súčasne. 

Príklad č. 3: 

Cudzincovi – občanovi Rakúska, sa na území Slovenskej republiky narodilo dieťa. V tomto prípade sa vyžaduje, aby povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR bolo priznané aj dieťaťu, ktoré nie je štátnym občanom SR. Podľa § 45 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa na území SR narodí dieťa – cudzinec, ktorého rodič má udelené povolenie na pobyt, do 90 dní od narodenia dieťaťa môže požiadať útvar Policajného zboru o udelenie povolenia na pobyt rovnakého druhu. V prípade, ak tak neurobí, má zabezpečiť vycestovanie dieťaťa do 90 dní od jeho narodenia. 

Zákon taxatívne uvádza, že 

a) podmienka riadnej a osobnej starostlivosti rodiča o dieťa je splnená aj v prípade, ak 

1. dieťa je zo zdravotných dôvodov v ústavnej zdravotnej starostlivosti najviac deväťdesiat po sebe nasledujúcich dní – napr. dieťa je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, nemocnici atď. V tomto prípade nárok na rodičovský príspevok zostáva zachovaný najdlhšie po dobu deväťdesiat po sebe nasledujúcich dní odo dňa prevzatia dieťaťa do ústavného ošetrenia a podmienka riadnej starostlivosti sa považuje za splnenú; 
2. dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom navštevuje najviac štyri hodiny denne materskú školu, zariadenie sociálnych služieb alebo iné obdobné zariadenie – zákon ustanovuje maximálnu dĺžku denného pobytu dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom v predškolskom zariadení; 
3. dieťa navštevuje najviac štyri hodiny denne materskú školu alebo iné obdobné zariadenie, ak jeho rodičia alebo osamelý rodič, ktorý je slobodný, rozvedený, ovdovený, sú občania s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 51 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov – uvedeným ustanovením sa zabezpečuje zdravý fyzický a psychický rozvoj dieťaťa v prípade rodičov, ktorí podľa rozhodnutia príslušného orgánu sú ťažko zdravotne postihnutí a majú sťaženú situáciu pri výchove svojho zdravého dieťaťa; 

b) počas výkonu zárobkovej činnosti, štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole alebo počas vzdelávania a prípravy na vstup na trh práce podľa § 44 až § 47 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zabezpečí riadnu starostlivosť o dieťa inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (napr. zákon NR SR č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov). 

Príklad č. 4: 

Pani Denise Vávrovej sa narodilo dieťa – syn Marek, 5. apríla 2005. Vzhľadom na skutočnosť, že 1. septembra 2007 opätovne nastúpila do pracovného pomeru, avšak starostlivosť o syna zabezpečila svojou matkou (t. j. o dieťa sa stará mama), má naďalej nárok na rodičovský príspevok v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov v sume 4 560 Sk mesačne od 1. septembra 2007 (do 5. apríla 2008).  

Od 1. júla 2005platí, že rodičovský príspevok sa neposkytuje, ak sa riadna starostlivosť o dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti, štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole alebo počas vzdelávania a prípravy na vstup na trh práce zabezpečuje v školskom zariadení, ktoré je zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorému boli na dieťa poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov alebo z výnosu dane z príjmov podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Z uvedeného vyplýva, že ak sa dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti, štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole alebo počas vzdelávania a prípravy na vstup na trh práce umiestni v materskej škole, rodičovský príspevok sa rodičovi neposkytuje. 

Ak sa však dieťa počas výkonu zárobkovej činnosti, štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole alebo počas vzdelávania a prípravy na vstup na trh práce umiestni v jasliach, rodičovský príspevok sa rodičovi poskytuje, pretože jasle nie sú zaradené do siete škôl a školských zariadenípodľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Príklad č. 5: 

Študentke 3. ročníka VŠ – Romane Roháľovej sa 2. marca 2006 narodilo dieťa. Vzhľadom na skutočnosť, že od 1. októbra 2007 dieťa umiestnila do predškolského zariadenia – jasieľ, má naďalej nárok na rodičovský príspevok v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 280/2002 Z. z.  o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov z dôvodu, že jasle nie sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa zákona č. 596/2003 Z. z.  o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. od 1. októbra  2007 naďalej v sume 4 560 Sk mesačne. 

Príklad č. 6: 

Študentke 4. ročníka VŠ – Kataríne Čermákovej, sa 25. mája 2005 narodilo dieťa. Vzhľadom na skutočnosť, že od 1. októbra 2007 dieťa umiestnila v predškolskom zariadení, t. j. v materskej škole, nárok na rodičovský príspevok jej od 1. októbra 2007 zanikol z dôvodu, že materské školy sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

Rodičovský príspevok sa neposkytuje ani jednému rodičovi, ak jeden z nich má nárok na materské alebo nárok na dávku nemocenského poistenia alebo nemocenského zabezpečenia toho istého druhu v cudzine (ďalej len „materské“),ak zákon neustanovuje inak (t. j. napr. podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 

Výška rodičovského príspevku 

Od 1. septembra 2007 sa suma rodičovského príspevku v zmysle opatrenia MPSVR SR č. 321/2007 Z. z. o ustanovení sumy rodičovského príspevku upravila (valorizovala) zo sumy 4 440 Sk mesačne na sumu 4 560 Sk mesačne. 
Od 1. júla 2005 platí, že ak rodič v období, keď sa stará o dieťa uvedené v § 3 ods. 1 písm. a) cit. zákona, t. j. riadne a má nárok na materské, ktorého výška v kalendárnom mesiaci je nižšia, než je výška rodičovského príspevku podľa § 4 ods. 1(t. j. od 1. 9. 2007 nižšia ako 4 560 Sk mesačne), rodičovský príspevok sa vypláca vo výške rozdielu medzi rodičovským príspevkom a materským.  

Príklad č. 7: 

Rodine Zátureckej sa 7. septembra 2007 narodila dcéra Linda. Matka dieťaťa nastúpila na materskú dovolenku 13. júla 2007. Vzhľadom na skutočnosť, že matka v pracovnom pomere dosahovala iba minimálnu mzdu, materské má vo výške iba cca 3 250 Sk mesačne, t. j. nižšie, ako je výška rodičovského príspevku. Od 13. júla 2007 až do vyčerpania celkovej dĺžky materskej dovolenky (t. j. do januára 2008) sa jej bude poskytovať rozdiel medzi rodičovským príspevkom a materským, t. j. od 13. júla 2007 do 31. augusta 2007 vo výške 1 190 Sk mesačne (t. j. 4 440 Sk – 3 250 Sk = 1 190 Sk) a od 1. septembra 2007 do januára 2008 vo výške 1 310 Sk mesačne (t. j. 4 560 Sk – 3 250 Sk = 1 310 Sk), ktorý jej doplatí príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu na základe predloženia potvrdenia zo Sociálnej poisťovne o výške jej materského.  

Nárok na rodičovský príspevok si oprávnená osoba uplatňuje na základe podania písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať osobné údaje, a to: 

• meno, 
• priezvisko, 
• dátum narodenia, 
• adresu pobytu, 
• rodné číslo rodiča a 
• rodné číslo dieťaťa. 

Žiadosť o rodičovský príspevok poskytuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (platiteľ) podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa (oprávnenej osoby). 

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán prvého stupňa) vydá písomné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní iba v prípade, ak oprávnená osoba podmienky na rodičovský príspevok nespĺňa. (V druhom stupni v prípade podania odvolania rozhoduje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.) 

Pri rozhodovaní o nároku na rodičovský príspevok sa postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní okrem taxatívne uvedených výnimiek (t. j. § 5 ods. 1 a ods. 3 prvej vety, § 8 ods. 1 a 5 zákona o rodičovskom príspevku). 

Podstatné zmeny o skutočnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre poskytovanie rodičovského príspevku (t. j. majú vplyv na jeho výplatu), je jeho príjemca (oprávnená osoba) povinný platiteľovi príspevku (t. j. úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) písomne oznámiť do ôsmich dní. Uvedená lehota začína plynúť nasledujúcim dňom po dni, kedy zmena nastala. 

Výplata 

Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa splnili podmienky nároku na rodičovský príspevok. 

Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (platiteľ) vyplatí rodičovský príspevok za celý kalendárny mesiac aj v prípade, ak podmienky nároku na tento príspevok boli splnené iba za časť kalendárneho mesiaca, napr. iba za tri dni v mesiaci.  

Príklad č. 8: 

Rodičom sa narodilo dieťa – syn, 29. októbra 2007. Vzhľadom na skutočnosť, že matke dieťaťa, ktorá sa osobne a riadne stará o dieťa (t. j. nie je zárobkovo činná) ani nepoberá dávky nemocenského poistenia a nevznikol jej nárok na materské, odo dňa narodenia dieťaťa, t. j. od 29. októbra 2007, jej patrí rodičovský príspevok vo výške 4 560 Sk, ktorý sa jej vyplatí v mesiaci november 2007 za mesiac október 2007. 

V zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 280/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov platiteľ (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) vyplatí rodičovský príspevok jednorazovo po skončení poskytovania materského, ak rodičovský príspevok podľa § 4 ods. 2 neprevyšuje 150 Sk mesačne.  

Príklad č. 9: 

Pani Čunderlíkovej sa 16. septembra 2007 narodil syn Pavol. Vzhľadom na skutočnosť, že matka v pracovnom pomere dosahovala mzdu 8 200 Sk mesačne, t. j. nízko nad úrovňou minimálnej mzdy, materské má vo výške iba 4 420 Sk mesačne, t. j. materské je nižšie o 140 Sk (výpočet: 4 560 Sk – 4 420 Sk = 140 Sk). Po vyčerpaní celkovej dĺžky materskej dovolenky a po skončení poskytovania materského jej rodičovský príspevok vyplatí príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu jednorazovo. 

Rodičovský príspevok sa do cudziny nevypláca. 
Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného roka od posledného dňa v mesiaci, za ktorý tento príspevok patril, t. j. v jednoročnej prekluzívnej (prepadnej) lehote. 

Príklad č. 10: 

Otec dieťaťa, ktorý sa osobne a riadne stará o dieťa, si uplatní nárok na rodičovský príspevok za mesiac október 2007 až v októbri 2008. V prípade, ak spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, rodičovský príspevok za mesiac október 2007 mu bude vyplatený v novembri 2008. 

Príklad č. 11: 

Matka dieťaťa, ktorá sa osobne a riadne stará o dieťa, si nárok na rodičovský príspevok za mesiac september 2007 uplatní až v októbri 2008. Z dôvodu, že nárok na rodičovský príspevok za mesiac september 2007 si neuplatnila do konca septembra 2008, nárok na  jeho výplatu jej zanikne. 

Smrťou oprávnenej osoby alebo dieťaťa nárok na rodičovský príspevok zaniká. 

Inej osobe nárok na rodičovský príspevok sa postúpiť nemôže. 

Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje poskytovanie prídavku na dieťa. 
Prídavok na dieťa (ďalej len „prídavok“) je štátnou sociálnou dávkou (resp. dávkou štátnej sociálnej podpory), ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. 

Oprávnenými osobami na uplatnenie nároku na prídavok sú: 

1. rodič nezaopatreného dieťaťa, 
2. osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu (napr. súdu alebo okresného úradu), 
3. plnoleté nezaopatrené dieťa, ak  

• niet rodičov,  
• toto dieťa má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov (v tomto prípade ide o plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré nadobudlo plnoletosť reálnym dovŕšením 18. roku veku. Ide napr. o obojstranne 18-ročné osirotené dieťa alebo o jednostranne 18-ročné osirotené dieťa, ktoré má od druhého rodiča upravenú vyživovaciu povinnosť, resp. 18-ročné, príp. staršie dieťa, ktoré má od oboch rodičov upravenú vyživovaciu povinnosť), 
• uzavrelo manželstvo alebo  
• ktorého manželstvo zaniklo. 

Plnoletosť sa vo všeobecnosti nadobúda dovŕšením 18. roku veku. V tomto prípade ide nielen o nezaopatrené dieťa, ktoré skutočne dovŕšilo 18 rokov veku, ale aj o dieťa mladšie ako 18 rokov a staršie ako 16 rokov, ktoré nadobudlo plnoletosť uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné. 

Pri uplatnení nároku na prídavok na dieťa sa musí dodržať zásada, že ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich. 

Príklad č. 1: 

Lea Velká má 21 rokov, je vydatá a zároveň je ešte študentkou riadnej dennej formy tretieho ročníka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Manžel je zamestnaný. Dieťa nemajú. Nárok na prídavok si uplatňuje Lea Velká sama na seba ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 písm. c) bod 3 zákona č. 600/2003 Z. z. až do dovŕšenia 25 rokov veku.  

Základnými podmienkami na vznik a trvanie nároku na prídavok na dieťa sú: 

1. starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa – pod starostlivosťou rozumieme výchovu (v zmysle Zákona o rodine) a výživu detí. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá dovtedy, pokiaľ deti nie sú schopné živiť sa samy. 
2. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky  

• oprávnená osoba – Slovák preukazuje splnenie podmienky pobytu občianskym preukazom, resp. cestovným pasom a  
• oprávnená osoba – cudzinec preukazuje pobyt povolením k trvalému alebo prechodnému pobytu na území Slovenskej republiky, ktoré musí byť platné počas obdobia, kedy sa uplatňuje nárok na prídavok. V prípade cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie zahraničného Slováka, sa povolenie na prechodný pobyt nevyžaduje. Takáto osoba predkladá preukaz zahraničného Slováka a cestovný doklad, v ktorom príslušné oddelenie cudzineckej a hraničnej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru vyznačí pobyt zahraničného Slováka a adresu jeho pobytu na území SR (zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 

3. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky – v prípade, ak sa cudzincovi, ktorý má povolenie na pobyt na území SR, narodí na území SR dieťa, môže do 90 dní odo dňa narodenia dieťaťa požiadať o udelenie povolenia pre dieťa na ten istý druh pobytu, ako má povolený tento rodič – cudzinec. 

Nárok na prídavok na dieťa nevzniká: 

• pri starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení celoročne, ak dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo 
• výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu. 

Pre poskytovanie prídavku na dieťa jednou zo základných podmienok je nezaopatrenosť dieťaťa. 
Na účely tohto zákona za nezaopatrené dieťa sa považuje vždy dieťa: 

1. do skončenia povinnej školskej dochádzky je desaťročná a končí sa spravidla v školskom roku, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov veku, 
2. najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak 

a) sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo 
b) sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz – v tomto prípade sa uvedené skutočnosti preukazujú potvrdením ošetrujúceho lekára. 

3. Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, avšak najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti, ktoré 

• je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav – dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav posudzuje príslušný orgán, ktorým (od 1. 1. 2004) je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby platiteľ. Platiteľ, t. j. príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.    

Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa rozumie choroba a stav trvajúci podľa poznatkov lekárskej vedy dlhšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (§ 5 cit. zákona), pričom zoznam chorôb a stavov je uvedený v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 
Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa sa rozumie aj choroba alebo stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť. 
Zárobková činnosť je činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.  Okrem pozitívneho vymedzenia pojmu nezaopatreného dieťaťa zákon vymedzuje aj prípady, kedy sa dieťa za nezaopatrené nepovažuje (§ 3 ods. 3). 

Ide o dieťa: 

1. ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo ktoré poberá sociálny dôchodok, 
2. ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje jeho štandardnú dĺžku – vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu, ktorý bližšie určuje štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch [§ 51 ods. 4 písm. h) zákona č. 131/2002 Z. z.]. 

Pre bakalársky študijný program štandardná dĺžka štúdia vrátane praxe, t. j. pre študijný program prvého stupňa, je štandardná dĺžka štúdia najmenej tri roky a najviac štyri roky. 
Pre študijný program druhého stupňa štandardná dĺžka štúdia vrátane praxe jenajmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore (t. j. magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program) bola spolu najmenej päť rokov (§ 53 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.). 

Ministerstvo školstva SR môže v osobitne odôvodnených prípadoch po vyjadrení akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. V takom prípade je štandardná dĺžka štúdia najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (§ 53 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z). 
Vysoká škola potvrdzuje štandardnú dĺžku štúdia v akademických rokoch (t. j. od 1. septembra bežného kalendárneho roka do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka) na tlačive „Potvrdenie o návšteve strednej alebo vysokej školy“. 
V prípade, ak štúdium na vysokej škole presiahne štandardnú dĺžku študijného programu, študent vysokej školy sa za nezaopatrené dieťa už považovať nebude. 

3. ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov – za nezaopatrené dieťa sa už nepovažuje dieťa, ktoré sa ešte napr. sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ale už ukončilo jedno vysokoškolské štúdium druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul – Ing., Ing. arch., MUDr., MVDr., Mgr., Mgr. art. – t. j. ide napr. o štúdium už na druhej vysokej škole. 

Titul bakalár sa za akademický titul nepovažuje (skratka „Bc“.). Ak dieťa po priznaní tohto titulu ďalej pokračuje v študijnom programe druhého stupňa alebo prvého stupňa v inom odbore, na účely prídavku na dieťa sa počas štandardnej dĺžky štúdia opätovne považuje za nezaopatrené dieťa, najdlhšie však do 25 rokov veku alebo do dosiahnutia niektorého z uvedených akademických titulov. 
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje ani dieťa, ktoré absolvuje doktorandské štúdium za účelom získania akademicko-vedeckého titulu doktor (skratka „PhD.“, „ArtD.“, „ThLic.“, „ThDr.“). 

Príklad č. 2: 

Syn zamestnanca – 22-ročný – ukončil bakalárske štúdium 30. júna 2007 a bol mu priznaný titul bakalára (Bc). Od septembra 2007 ďalej pokračuje v štúdiu na vysokej škole s cieľom dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie s titulom magister (Mgr.). Syn zamestnanca sa za nezaopatrené dieťa bude považovať naďalej, najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku. 

Nezaopatrenosť dieťaťa je charakterizovaná predovšetkým sústavnou prípravou na budúce povolanie. 
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium: 

1. na stredných školách okrem (t. j. s výnimkou) štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov, 
2. na vysokých školách okrem (t. j. s výnimkou) externého štúdia. 

Štúdiom na stredných a vysokých školách sa rozumie štúdium na týchto školách bez rozdielu, či ide o štúdium na verejných, štátnych, súkromných alebo cirkevných školách. 
Za sústavnú prípravu na povolanie sa nepovažuje štúdium, ak počas tohto štúdia na strednej alebo vysokej škole dieťa vykonáva základnú službu alebo náhradnú službu v ozbrojených silách alebo prípravnú službu alebo mu trvá služobný pomer príslušníkov ozbrojených síl a zborov. 
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Školský rok na stredných školách sa začína 1. septembra bežného kalendárneho roka a trvá do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka (zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov), napr. od 1. septembra 2007 do 31. augusta 2008. 
V prípade študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (§ 61 a § 62 zákona č. 131/2002 Z. z.). 
Akademický rok na vysokej škole sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka. 
Skončenie štúdia na vysokých školách môže byť riadne alebo iné (§ 65 a § 66 zákona č. 131/2002 Z. z.). Dňom riadneho skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu a nepresahuje jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky. 

Iným skončením štúdia je: 

1. zanechanie štúdia – dňom skončenia je deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia, 
2. neskončenie štúdia v určenom termíne – t. j. presiahnutím štandardnej dĺžky štúdia o viac ako dva roky, pričom dňom skončenia štúdia je koniec akademického roka – t. j. 31. august, v ktorom mal študent štúdium ukončiť, 
3. vylúčenie zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy – dňom skončenia štúdia je deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť, 
4. vylúčenie zo štúdia za disciplinárny priestupok (t. j. za zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčasti, alebo verejného poriadku) – dňom skončenia štúdia je deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť, 
5. zrušením študijného programu, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu – dňom skončenia je deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu. 

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj obdobie 

a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, 
b) od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, 

Príklad č. 3: 

Absolvent gymnázia vykonal maturitnú skúšku 28. 5. 2007. Uchádzal sa o štúdium práva na UK. Na štúdium po úspešnom vykonaní prijímacích pohovorov bol prijatý, nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť a zápis do 1. ročníka vysokej školy mal napr. 24. 9. 2007, na účely prídavku na dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu, t. j. od 28. 5. 2007 do 24. 9. 2007. Rodičia za uvedené obdobie majú nárok aj na prídavok na dieťa, pretože obdobie od 28. 5. 2007 do 24. 9. 2007 sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie. 

c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa § 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené podľa § 25 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov. 

Príklad č. 4: 

Študent strednej školy maturitnú skúšku vykonal 25. 5. 2007 neúspešne. Opravný termín na maturitnú skúšku mal stanovený na 6. 9. 2007. Na účely prídavku na dieťa sa sústavne pripravoval na povolanie do 31. 8. 2007, t. j. spĺňal aj podmienku nezaopatrenosti dieťaťa. Prídavok na dieťa sa vyplatil naposledy za mesiac august 2007 v mesiaci september 2007. Aj napriek tomu, že opravný termín maturitnej skúšky mal stanovený na 6. 9. 2007, v mesiaci september 2007 sa už za nezaopatrené dieťa nepovažuje, pretože sa už sústavne na budúce povolanie nepripravuje. O sústavnú prípravu na budúce povolanie ide iba do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, t. j. do 31. 8. 2007. 

d) aj po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa, ktoré podľa študijného programu nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa. 

Príklad č. 5: 

Syn zamestnankyne ukončil vysokoškolské štúdium prvého stupňa, ktoré trvalo tri roky (t. j. najkratšia štandardná dĺžka bakalárskeho štúdia) 21. 6. 2007. Rozhodol sa pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa, pričom zápis mal 25. 9. 2007. V období od 21. 6. 2007 do 25. 9. 2007 sa naďalej považuje za nezaopatrené dieťa, pretože uvedené obdobie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie. 

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené (§ 109 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách). 

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považujú aj: 

• iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na uvedených stredných a vysokých školách, ako aj 
• opakované ročníky štúdia. 

Príklad č. 6: 

Syn zamestnankyne – 23-ročný – študuje v treťom ročníku na vysokej škole. Z dôvodu, že neurobil jednu skúšku ani na dekanský termín, opakuje tretí ročník. Počas opakovania ročníka sa naďalej sústavne pripravuje na budúce povolanie a je považovaný za nezaopatrené dieťa, najdlhšie však do dovŕšenia 25. roku veku. 

Tieto obdobia za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa nepovažujú,  
ak dieťa v týchto obdobiach:  

• vykonáva zárobkovú činnosť, s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo  
• ak bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. 

Príklad č. 7: 

Absolventka gymnázia vykonala maturitnú skúšku 27. 5. 2007 a už nemala záujem o štúdium na vysokej škole. Dňa 15. 7. 2007 nastúpila do zamestnania na základe pracovnej zmluvy. Na účely prídavku na dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie, t. j. spĺňa podmienky nezaopatrenosti dieťaťa aj po časť mesiaca júl. To znamená, že prídavok na dieťa sa oprávnenej osobe vyplatí za mesiac máj, jún i júl, pretože prídavok na dieťa patrí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky boli splnené iba za časť kalendárneho mesiaca. Znamená to, že prídavok na dieťa bude vyplatený ešte za mesiac júl 2007 v auguste 2007. 

Príklad č. 8: 

Študentka Obchodnej akadémie ukončila štúdium 27. 5. 2007. Dňa 1. 7. 2007 sa zaevidovala do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Dňom zaevidovania sa do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie sa už prestala pripravovať sústavne na povolanie a už sa nepovažovala ani za nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa. Oprávnená osoba mala nárok na prídavok na dieťa za mesiace máj a jún 2007. 
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa nepovažuje ani obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo. 

Príklad č. 9: 

Dcéra zamestnankyne – 23-ročná – študuje na vysokej škole. V januári 2007 uzavrela manželstvo. Z dôvodu tehotenstva a nástupu na materskú dovolenku od júna 2007 prerušila štúdium na vysokej škole. Dcéra zamestnankyne sa za nezaopatrené dieťa počas prerušenia štúdia považovať nebude, pretože počas tohto obdobia sa na budúce povolanie sústavne nepripravuje.  
Výška prídavku na dieťa v zmysle nariadenia vlády SR č. 485/2004 Z. z. o úprave sumy prídavku na dieťa od 1. septembra 2004 je ustanovená pre všetky nezaopatrené deti bez zreteľa na vek vo výške 540 Sk mesačne. Táto suma prídavku na dieťa sa od 1. septembra 2004 nemenila. 

Príklad č. 10: 

Rodina má dve nezaopatrené deti vo veku 3 a 7 rokov. Otec detí si uplatňuje nárok na prídavky na deti. Od 1. 9. 2004 vzniká otcovi detí nárok na prídavok na dieťa v celkovej sume 1 080 Sk mesačne. Táto suma prídavku na dieťa sa mu napríklad za mesiac september 2007 vyplatí v mesiaci október 2007. 
Výpočet: 540 + 540 = 1 080  
Nárok na prídavok na dieťa si oprávnená osoba uplatňuje podaním písomnej žiadosti u platiteľa (t. j. na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny) príslušného podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby (t. j. žiadateľa) s výnimkou § 18. 
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby (t. j. platiteľ) vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si uplatní nárok podaním písomnej žiadosti (§ 9) a ktorá spĺňa podmienky nároku (§ 7). 
V prípade, ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky nároku alebo ak nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na posúdenie nároku, platiteľ (t. j. príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa) vydá rozhodnutie o zamietnutí žiadosti. 
Prídavok na dieťa sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok a splnila podmienky nároku na prídavok. 
Prídavok na dieťa sa poskytuje za celý kalendárny mesiac na to isté dieťa len raz. To platí aj vtedy, ak podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. 
Prídavok na dieťa poukazuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (t. j. platiteľ) oprávnenej osobe: 

• na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má povolenie pôsobiť ako banka na území Slovenskej republiky, alebo 
• na žiadosť oprávnenej osoby v hotovosti – poštovou poukážkou alebo prostredníctvom poštového okruhu. 

Prídavok na dieťa sa do cudziny nevypláca. 

Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na prídavok na dieťa, je povinná:  

• preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu prídavku na dieťa, 
• do ôsmich dní písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach platiteľovi, ktoré majú vplyv na nárok na prídavok a na jeho výplatu. Táto 8-dňová lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni, keď zmena nastala. 

Oprávnená osoba je povinná použiť prídavok na dieťa na výchovu, výživu a základné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa. 

V prípade, ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok na výchovu, výživu a základné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa, platiteľ (t. j. príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) 

• z vlastného podnetu, 
• z podnetu inej právnickej osoby alebo 
• z podnetu inej fyzickej osoby 

vydá rozhodnutie o zastavení výplaty prídavku oprávnenej osobe a o poukazovaní prídavku  

• ďalšej oprávnenej osobe, 
• obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo 
• zariadeniu sociálnych služieb, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené. 

Zastavenie výplaty prídavku na dieťa je možné aj v prípade zanedbávania povinnej školskej dochádzky. V takom prípade tiež úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (t. j. platiteľ) vydá rozhodnutie o zastavení výplaty prídavku oprávnenej osobe a rozhodne o poukazovaní prídavku ďalšej oprávnenej osobe alebo obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. 
Ak sa prídavok poukazuje obci, môže obec poveriť účelným využitím prídavku právnickú osobu podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.po ich vzájomnej písomnej dohode. 
Pod zanedbávaním povinnej školskej dochádzky sa rozumie stav, keď dieťa má neospravedlnenú neúčasť na vyučovaní v kalendárnom mesiaci viac ako 15 vyučovacích hodín. 
Finančné prostriedky poskytnuté obci ako tzv. „osobitnému príjemcovi na prídavok na dieťa“ môže obec použiť na úhradu poplatkov za stravu v školskej jedálni, nákup školských potrieb a pomôcok, na aktivity organizované školou v rámci vyučovacieho, ako aj mimovyučovacieho procesu, na cestovné do školy, na nákup potravín, ošatenia, hygienických potrieb, resp. iných potrieb dieťaťa súvisiacich s jeho výchovou a výživou. 
Predpokladá sa nevyhnutná úzka spolupráca orgánov štátnej správy, škôl, obcí, zdravotníckych zariadení a ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ako aj ostatných platiteľov prídavku na dieťa. 
Orgány štátnej správy, obce, zdravotnícke zariadenia, školy a školské zariadenia a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, ktoré plnia úlohy pri poskytovaní prídavku alebo sú vecne príslušné na poskytovanie údajov súvisiacich s touto štátnou sociálnou dávkou, sú povinné spolupracovať s platiteľom a na jeho žiadosť podávať informácie a oznámenia vo veci nároku na prídavok a jeho výplatu v rozsahu svojej pôsobnosti. 
V prípade, ak v priebehu poukazovania prídavku na dieťa obci nastane zmena trvalého pobytu alebo prechodného pobytu nezaopatreného dieťaťa, platiteľ príslušný podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby vydá rozhodnutie o zastavení poukazovania prídavku obci, kde malo nezaopatrené dieťa trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a o poukazovaní prídavku obci, kde má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. 
V prípade, ak zaniknú dôvody o zastavení výplaty prídavku na zastavenie výplaty, platiteľ (t. j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) z vlastného podnetu alebo z podnetu inej právnickej osoby alebo z podnetu fyzickej osoby vydá rozhodnutie o obnovení výplaty prídavku oprávnenej osobe. 
Výplata prídavku sa obnoví spravidla najskôr po uplynutí troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacovod zastavenia výplaty prídavku. 
Nárok na prídavok na dieťa za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného roka od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok na dieťa patril. Znamená to, že je ustanovená 1-ročná prekluzívna (t. j. prepadná) lehota a žiadateľ si môže uplatniť nárok spätne najviac za obdobie jedného roka. 

Príklad č. 11: 

Otec 6-ročnej dcéry si uplatní nárok na prídavok na dieťa za mesiac október 2007 až v októbri 2008. Ak splní všetky zákonom stanovené podmienky, prídavok na dieťa za mesiac október 2007 sa mu vyplatí v novembri 2008. (V prípade, ak by si nárok na prídavok na dieťa za mesiac október 2007 uplatnil až v novembri 2008, nárok na prídavok za mesiac október 2007 by mu zanikol.) 

Medzi prvoradé povinnosti rodičov patrí výchova detí. V prípade, ak rodičia nezabezpečujú riadnu výchovu detí alebo ju nemôžu zabezpečovať z objektívnych alebo zo subjektívnych dôvodov, môžu príslušné orgány realizovať nevyhnutné výchovné opatrenia podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

Na prehĺbenie týchto opatrení bol prijatý zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 a ktorým bol zrušený zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1999. 

Uvedené príspevky Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky upravilo (valorizovalo) opatrením č. 322/2007 Z. z. o ustanovení súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa s účinnosťou od 1. septembra 2007 v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. 

Uvedený zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa upravuje poskytovanie príspevkov ako štátnych sociálnych dávok, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu iná fyzická osoba ako rodič.  

Náhradnou starostlivosťou podľa tohto zákona sa rozumie: 

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 až § 47 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; 
b) pestúnska starostlivosť podľa § 48, § 50 až § 52 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; 
c) poručníctvo podľa § 56 až § 59 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa poručník osobne stará o dieťa. To však neplatí, ak sa poručník osobne stará o dieťa, ktorého rodičia nie sú plnoletí; 
d) dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom podľa § 49 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; 
e) zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia podľa § 75 a § 75a Občianskeho súdneho poriadku, ak bol súdu podaný návrh na začatie konania o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe podľa písmena a) alebo b). 

Náhradným rodičom sa rozumie fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do uvedenej náhradnej starostlivosti. 

Druhy príspevkov 

V rámci podpory náhradnej starostlivosti o dieťa sa pri zákonom splnených podmienkach poskytuje päť príspevkov: 

a) jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho zverení do náhradnej starostlivosti (ďalej len „jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti“),  b) jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti (ďalej len „jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti“), 
c) opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti (ďalej len „opakovaný príspevok dieťaťu“), 
d) opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, 
e) osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. 

1. Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti 

Účelom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti je podpora zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. 

Oprávnenou osobou na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. platiteľ, vypláca príspevok za dieťa, ktoré je maloleté, náhradnému rodičovi, ktorý je oprávnený ním disponovať. 

Nárok na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti má dieťa za splnenia týchto podmienok, t. j.:  

a) ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. a) až c) tohto zákonana základe rozhodnutia súdu, t. j.  

• do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 až § 47 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
• do pestúnskej starostlivosti podľa § 48, § 50 až § 52 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
• ustanovenie poručníka podľa § 56 až § 59 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa poručník osobne o dieťa stará (to však neplatí, ak sa poručník osobne stará o dieťa, ktorého rodičia nie sú plnoletí), 

b) ktorého náhradný rodič sa začal oň osobne starať a  
c) ktoré ku dňu zverenia do náhradnej starostlivosti je v ústavnej starostlivosti alebo v ochrannej výchove. 

Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti možno poskytnúť aj dieťaťu, ktorému pred zverením do náhradnej starostlivosti nebola nariadená ústavná starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, ak pri začatí vykonávania náhradnej starostlivosti nemá zabezpečené (vyššie uvedené) základné osobné vybavenie. 

Výška jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti sa od 1. septembra 2007 zvýšila zo sumy 9 290 Sk na sumu 9 550 Sk. 

2. Jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti 

Účelom jednorazového príspevku pri zániku náhradnej starostlivosti je podpora osamostatnenia sa dieťaťa. 
Oprávnenou osobou na jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.  
Nárok na jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti má plnoleté dieťa, ak náhradná starostlivosť podľa § 1 ods. 2 písm. a) až c) tohto zákona, t. j.  

• pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča podľa § 45 až § 47 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
• pri zverení do pestúnskej starostlivosti podľa § 48, § 50 až § 52 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
• pri ustanovení poručníka podľa § 56 až § 59 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa poručník osobne o dieťa stará (to však neplatí, ak sa poručník osobne stará o dieťa, ktorého rodičia nie sú plnoletí) 

trvala aspoň jeden rok pred dosiahnutím plnoletosti. 

Výška jednorazového príspevku pri zániku náhradnej starostlivosti sa od 1. septembra 2007 zvýšila zo sumy 23 240 Sk na sumu 23 910 Sk. 

3. Opakovaný príspevok dieťaťu 

Účelom opakovaného príspevku dieťaťu je podpora uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä úhrada nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa. 
Oprávnenou osobou na opakovaný príspevok dieťaťa je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. platiteľ, vypláca príspevok za dieťa, ktoré je maloleté, náhradnému rodičovi, ktorý je oprávnený ním disponovať. 

Nárok na opakovaný príspevok dieťaťu má  

• nezaopatrené dieťa (podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov – t. j. do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, prípadne je to aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti) zverené do náhradnej starostlivosti rozhodnutím súdu  podľa § 75 a § 75a Občianskeho súdneho poriadku alebo rozhodnutím príslušného orgánu podľa § 49 zákona č. 36/2005 Z. z.  o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a 
• plnoleté nezaopatrené dieťa (podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 a žije v domácnosti s fyzickou osobou, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa 

a) nemá príjem podľa § 5 ods. 4 tohto zákona alebo 
b) má príjem podľa § 5 ods. 4 tohto zákona nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu. 

Výška opakovaného príspevku dieťaťu, ak ide o nezaopatrené dieťa podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa od 1. septembra 2007 zvýšila zo sumy 3 490 Sk mesačne na sumu 3 590 Sk mesačne. 

Opakovaný príspevok dieťaťu od 1. septembra 2007 môže byť aj vo výške rozdielu medzi sumou 3 590 Sk mesačne a príjmom dieťaťa, ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré má príjem nižší, ako je suma opakovaného príspevku dieťaťu.  

Príjmom dieťaťa podľa tohto zákona sa rozumie súdom určené výživné rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná fyzická osoba poukazuje príslušnému orgánu podľa § 51 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, sirotský dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pozostalostná úrazová renta podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sirotský výsluhový dôchodok a sirotský dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny a príjem plnoletého nezaopatreného dieťaťa zdaňovaný podľa § 5 a § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 

Tento príjem na posudzovanie nároku na opakovaný príspevok dieťaťu je príjem dosiahnutý v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa opakovaný príspevok dieťaťu poskytuje.  

Príjem z cudziny sa prepočítava na slovenskú menu podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného prvý deň v mesiaci, na ktorý si oprávnená osoba uplatňuje nárok na opakovaný príspevok dieťaťu. Prepočet príjmu z cudziny sa prehodnocuje vždy k 1. januáru a k 1. júlu bežného roka. 

Príjem sa zaokrúhľuje na desaťkoruny nadol. 

Uložením povinnosti poukazovať výživné príslušnému orgánu podľa § 51 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov prechádza nárok na výživné oprávneného dieťaťa na tento orgán a do sumy poskytovaného opakovaného príspevku dieťaťu je príjmom štátneho rozpočtu. Ak výživné je vyššie ako opakovaný príspevok dieťaťu, patrí dieťaťu aj rozdiel medzi výživným a týmto príspevkom. 

Preddavkové priznanie opakovaného príspevku dieťaťu 

Opakovaný príspevok dieťaťu možno priznať preddavkovo, ak sa začalo konanie o výživnom, okrem výživného, ktoré povinná osoba poukazuje príslušnému orgánupodľa § 51 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, konanie o sirotskom dôchodku a pozostalostnej úrazovej rente podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konanie o sirotskom výsluhovom dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo o obdobnej dávke v cudzine.  

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v vyššieuvedenom konaní úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu náhradného rodiča (ďalej len „platiteľ“) rozhodne o opakovanom príspevku dieťaťu, o doplatení opakovaného príspevku dieťaťu alebo o jeho vrátení za obdobie, v ktorom opakovaný príspevok dieťaťu poskytoval preddavkovo. 

Pri tomto rozhodovaní platiteľ prihliadne na výšku výživného, výšku sirotského dôchodku, výšku pozostalostnej úrazovej renty, výšku sirotského výsluhového dôchodku alebo výšku obdobnej dávky priznanej v cudzine. 

4. Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi 

Účelom opakovaného príspevku náhradnému rodičovi je podpora vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré má náhradný rodič zverené do náhradnej starostlivosti.  

Oprávnenou osobou na opakovaný príspevoknáhradnému rodičovi je náhradný rodič. V prípade, ak je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti manželom, nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi si môže uplatniť len jeden z nich. 

Nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi má náhradný rodič, ak: 

a) mu bolo na základe rozhodnutia súdu podľa § 75 a § 75a Občianskeho súdneho poriadkualebo rozhodnutia príslušného orgánu zverené dieťa do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. b) až d), t. j.  

• do pestúnskej starostlivosti,  
• poručníctva, ak sa poručník o dieťa stará osobne,  
• ide o dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, 

b) sa začal osobne starať aspoň o jedno zverené dieťa, 
c) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a 
d) nevykonáva náhradnú starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti podľa § 100 ods. 12 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi nevzniká, ak: 

a) náhradný rodič alebo manžel náhradného rodiča má pri osobnej starostlivosti o dieťa nárok na materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo nárok na dávku nemocenského poistenia, alebo nemocenského zabezpečenia toho istého druhu v cudzine, 
b) náhradný rodič alebo manžel náhradného rodiča má pri osobnej starostlivosti o dieťa nárok na rodičovský príspevok podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, 
c) dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. b) až d) , t. j.  

• do pestúnskej starostlivosti,  
• poručníctva, ak sa poručník o dieťa stará osobne,  
• ide o dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, 

je jeho príbuzným v priamom rade podľa § 117 Občianskeho zákonníka, t. j. za príbuzenstvo v priamom rade sa považuje vzťah predkov (ascendentov) a potomkov (descendentov). Stupeň ich príbuzenstva sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými jedna osoba pochádza od druhej osoby, napr. otec a syn sú príbuzní v priamom rade a starý otec a vnuk sú príbuzní v priamom rade v druhom stupni. 

Výška opakovaného príspevku náhradnému rodičovi sa od 1. septembra 2007 zvýšila zo sumy 4 440 Sk mesačne na sumu 4 560 Sk mesačne. 
V prípade, ak sa náhradný rodič osobne stará o tri deti a viac detí, ktoré sú súrodencami, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi sa od 1. septembra 2007 zvyšuje o sumu 3 240 Sk mesačne.  

5. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi 

Účelom osobitného opakovaného príspevku náhradnému rodičovi je podpora vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, ktoré je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 51 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. 

Oprávnenou osobou na osobitný opakovaný príspevoknáhradnému rodičovi je náhradný rodič. V prípade, ak je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti manželom, nárok na osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi si môže uplatniť len jeden z nich. 

Nárok na osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi má náhradný rodič:  

a) ktorému bolo na základe rozhodnutia súdu podľa § 75 a § 75a Občianskeho súdneho poriadkualebo rozhodnutia príslušného orgánu zverené dieťa do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2, 
b) ktorý sa začal osobne starať o dieťa, ktoré je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a 
c) ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. 

Nárok na osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi nevzniká, ak: 

a) sa náhradnému rodičovi poskytuje za starostlivosť o dieťa peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 64a zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, 
b) náhradný rodič poskytuje dieťaťu opatrovateľskú službu podľa § 15 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov alebo  
c) dieťaťu sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. 

Výška osobitného opakovaného príspevku náhradnému rodičovi za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, sa od 1. septembra 2007 zvýšila zo sumy 1 830 Sk mesačne na sumu 1 880 Sk mesačne. 

6. Výplata príspevkov 

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, t. j. platiteľ, vyplatí jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti a jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na tieto príspevky. 
Platiteľ vypláca opakovaný príspevok dieťaťu, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si oprávnená osoba uplatnila nárok na tieto príspevky. 
Platiteľ vypláca opakovaný príspevok dieťaťu, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na tieto príspevky boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca. 
Platiteľ poukazuje príspevky na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo na žiadosť oprávnenej osoby vypláca príspevok v hotovosti. 
Príspevky sa do cudziny nevyplácajú. V prípade pobytu zvereného dieťaťa alebo náhradného rodiča v cudzine dohodne oprávnená osoba s platiteľom spôsob poukazovania príspevku. 
V prípade vzniku dôvodných pochybností, či oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na príspevok a na jeho výplatu, platiteľ rozhodne o zastavení výplaty príspevku od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa tento príspevok už vyplatil. 
Platiteľ rozhodne o obnovení výplaty príspevku, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvodné pochybnosti, pre ktoré bola jeho výplata zastavená. Platiteľ obnoví výplatu príspevku od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na zastavenie jeho výplaty. Platiteľ doplatí príspevok za obdobie zastavenia jeho výplaty, ak podmienky nároku na príspevok boli splnené počas tohto obdobia. 
Na konanie o nároku na príspevok sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konanís výnimkou§ 60, § 61 až § 68 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 
Oprávnená osoba si uplatňuje nárok na príspevok podaním písomnej žiadosti platiteľovi. Oprávnenú osobu, ktorá je maloletá, zastupuje v konaní o nároku na príspevok jej náhradný rodič.  
Žiadosť o príspevok musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu pobytu a rodné číslo náhradného rodiča a zvereného dieťaťa.  
Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok, je povinná preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a na jeho výplatu a do ôsmich dní písomne oznámiť platiteľovi zmeny, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok, na jeho výšku a na jeho výplatu.  
Nárok na príspevok zaniká za kalendárny mesiac uplynutím jedného roka od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý patril.  
Nárok na príspevok zaniká smrťou oprávnenej osoby. 

Príspevok na pohreb je obligatórna, jednorazová, netestovaná peňažná štátna sociálna dávka. Štát ňou prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. Jeho poskytovanie upravuje zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb. 
Od 1. septembra 2007 výška príspevku na pohreb v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 393/2007 Z. z. o zvýšení sumy príspevku na pohreb sa zvýšilazo sumy 2 300 Sk na sumu 2 400 Sk, t. j. o 100 Sk. 
Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je plnoletá fyzická osoba, ak spĺňa podmienky nároku na tento príspevok ustanovené zákonom. 
Základnými podmienkami nároku na príspevok je skutočnosť, že oprávnená osoba, ktorá na území Slovenskej republiky má trvalý alebo prechodný pobyt, zabezpečí pohreb, ak zomretý v čase smrti má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. V prípade zomretého, ktorý mal v čase smrti na území Slovenskej republiky prechodný pobyt, sa vyžaduje jeho pochovanie na území Slovenskej republiky. 

Príklad č. 1: 

Pán Ján Mokráň zomrel 31. augusta 2007. Pohreb mu zabezpečila jeho dcéra Katarína dňa 9. septembra 2007. Vzhľadom na to sa jej poskytol príspevok na pohreb vo výške 2 400 Sk.  

Príklad č. 2: 

Pán Patrik Weiss mal prechodný pobyt v Košiciach, kde dňa 18. októbra 2007 zomrel. Vzhľadom na to, že trvalé bydlisko mal od roku 1969 v Nemecku, kde si želal, aby bol aj pochovaný, jeho synovcovi, ktorý zabezpečil pohreb a pochoval ho v Mníchove, kde pán Patrik Weiss mal trvalý pobyt, nárok na príspevok na pohreb nevznikol. 

Príspevok na pohreb zomretého patrí iba raz. 

Oprávnená osoba si môže uplatniť nárok na príspevok na pohreb na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta posledného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomretého (t. j. u platiteľa). 

Nárok na príspevok si oprávnená osoba uplatňuje na základe podania písomnej žiadosti, ktorú potvrdzuje pohrebná služba, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta úmrtia. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatí príspevok, ak oprávnená osoba spĺňa uvedené podmienky nároku na príspevok a nárok si uplatní uvedeným spôsobom. 

Ak oprávnená osoba, ktorá si uplatnila nárok na príspevok, nespĺňa podmienky nároku, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (platiteľ) vydá rozhodnutie o nevyplatení príspevku. 

Príklad č. 3: 

Pán Jozef Malík mal trvalý pobyt v Trnave, avšak zomrel počas kúpeľnej liečby v Bardejove. Syn Marek ho pochoval v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že ak syn Marek si chcel uplatniť nárok na príspevok na pohreb, musel podať písomnú žiadosť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, avšak tá musela byť potvrdená pohrebnou službou v Bratislave a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, kde otec Jozef zomrel. 

Oprávnenej osobe vyplatí príspevok na pohreb príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta posledného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomretého (t. j. platiteľ) najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom podala platiteľovi žiadosť o výplatu príspevku. 
Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oprávnenej osobe vyplatí príspevok na pohreb v hotovosti alebo ho poukáže na žiadosť oprávnenej osoby na jej účet v banke, ktorá má sídlo v Slovenskej republike. 

Príklad č. 4: 

Pán Ján Slabý mal trvalý pobyt v Nitre. Zomrel 28. augusta 2007. Pohreb mu zabezpečila jeho dcéra Marta dňa 10. septembra 2007 v Trnave. Dňa 24. septembra 2007 si podala žiadosť o výplatu príspevku na pohreb v mieste trvalého pobytu svojho otca Jána Slabého, t. j. v Nitre. Vzhľadom na to jej príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre vyplatí príspevok na pohreb do konca októbra 2007 v sume 2 400 Sk. 

Príspevok na pohreb sa do cudziny nevypláca. 
Nárok na výplatu príspevku zaniká uplynutím jedného roku odo dňa uplatnenia nároku na príspevok. To neplatí, ak si oprávnená osoba uplatnila nárok na príspevok na pohreb spôsobom podľa uvedeného zákona a spĺňa podmienky nároku na príspevok na pohreb. 
Ak oprávnená osoba po uplatnení nároku na príspevok na pohreb zomrela a podmienky nároku na príspevok ku dňu jej smrti boli splnené, príspevok po oprávnenej osobe sa stane predmetom dedičského konania. 
Oprávnená osoba uplatňujúca si nárok na príspevok na pohreb je povinná preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a jeho výplatu. 
Nárok na príspevok zaniká uplynutím jedného roku od pohrebu zomretého (t. j. nie od úmrtia). 
Na konanie o nároku na príspevok platia všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ak zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov neustanovuje inak. 
Právnické a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré poskytujú pohrebné služby alebo sú vecne príslušné na poskytovanie údajov potrebných na posúdenie nároku na príspevok, majú zákonom ustanovenú povinnosť spolupracovať a bezplatne poskytovať v rozsahu svojej pôsobnosti informácie na vznik nároku na príspevok na pohreb a jeho výplatu. 

Tabuľka: