Likvidácia obchodných spoločností

3.1 Prevzatie likvidovaného podniku likvidátorom 

Štatutárny zástupca likvidovanej spoločnosti by mal ku dňu zrušenia spoločnosti s likvidáciou odovzdať (najlepšie protokolárne) likvidátorovi všetky hmotné aj nehmotné aktíva vrátane všetkých ostatných práv, záväzky a všetky povinnosti týkajúce sa likvidovaného podniku. Odovzdávajúci protokol o prevzatí likvidovaného podniku by mal mať tieto časti (vrátane špecifikácie kto, komu, kedy, prečo a čo odovzdáva): 

• kompletnú personálnu agendu, t. j. zoznam pracovníkov, pracovné zmluvy, pôžičky zamestnancov, manká alebo škody evidované voči zamestnancom, prehľad vedených pracovnoprávnych sporov, záväzky voči zamestnancom a pod., 
• mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie (súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky); zároveň odporúčame kontakt s audítorom spoločnosti, ktorý môže poskytnúť potrebné informácie napríklad o ekonomickej histórii spoločnosti, 
• inventúrne súpisy majetku a záväzkov; odporúčame pri inventúrnych súpisoch súbežne vypracovať znalecké posudky cien inventarizovaných položiek majetku, pretože to môže zrýchliť proces ponuky a predaja v likvidačnom procese, 
• súpis aktív v členení na: 
  a) aktíva isté, nespochybniteľné s vysokou likviditou, ako sú finančné hotovosti, pohľadávky do lehoty splatnosti, zmenkové pohľadávky, krátkodobé cenné papiere, identifikovateľný hmotný majetok, ostatné aktíva (ochranné známky, softvéry a pod.), 
  b) aktíva neisté, problémové s malou likviditou, napríklad veľké majetkové celky ťažko deliteľné, pohľadávky po lehote splatnosti a pod., 
• súpis pasív, t. j. záväzky z obchodného styku, zmenkové záväzky, prijaté úvery a pôžičky, záväzky voči štátu a orgánom zdravotného a sociálneho poistenia, 
• kompletnú obchodnú agendu, t. j. uzavreté obchodné zmluvy a z nich vyplývajúce práva a povinnosti; osobitnú časť tejto agendy tvoria zmluvy o bankových a iných úveroch, prípadne pôžičkách, tieto zmluvy je potrebné zoradiť podľa časovej naliehavosti s presným uvedením výšky nesplatených úverov a lehôt splatnosti, 
• súpis právnej agendy spoločnosti, ktorú je vhodné rozdeliť na: 
  a) prehľad žalôb, 
  b) počet žalôb v konaní, 
  c) počet návrhov na vydanie platobného rozkazu, prípadne na výkon rozhodnutia, prehľad mimosúdne riešených prípadov a pod., 
• kompletný prehľad o archívnej agende spoločnosti, t. j. spisový, archivačný a škartačný poriadok spoločnosti, prehľad o archivovaných písomnostiach, ich štruktúre, mieste uloženia (ak je archív vedený externou organizáciou), 
• ostatnú agendu nezahrnutú v predchádzajúcich bodoch, napr. ekologické bremená a ich riešenie. 

3.2 Mimoriadna účtovná závierka ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie  

Ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy a následne zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. 
Mimoriadna účtovná závierka ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie musí poskytovať verný a pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti, o výsledku hospodárenia za obdobie bezprostredne pred vstupom do likvidácie. Ak účtovná jednotka má povinnosť auditu podľa § 19 ZÚ, musí byť k tejto účtovnej závierke vykonaný aj audit. 
Mimoriadna účtovná závierka pozostáva zo súvahy, výkazu ziskov a strát a z poznámok. 
Účtovné predpisy osobitne neupravujú uzavretie účtovných kníh a zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky z dôvodu vstupu spoločnosti do likvidácie. Mimoriadna účtovná závierka bude zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky, aby bolo dodržané ustanovenie § 17 ods. 8 ZÚ, podľa ktorého: 

Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, pričom sa zohľadňujú aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku dňu ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky. 

S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenie, ako aj na požiadavku verného a pravdivého zobrazenia majetku a záväzkov, výsledku hospodárenia, ako aj finančnej situácie v účtovnej závierke spoločnosti vstupujúcej do likvidácie je potrebné: 

• pred uzavretím účtovných kníh inventarizáciou preveriť stav majetku, záväzkov a všetkých ostatných položiek aktív a pasív, 
• zaúčtovať všetky závierkové a upravujúce závierkové účtovné prípady. 

Pri inventarizácii je treba dôsledne venovať pozornosť opravným položkám, rezervám a účtom časového rozlíšenia a posúdiť ich opodstatnenosť. 

Zostavená účtovná závierka slúži ako podklad pre zostavenie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za obdobie pred vstupom spoločnosti do likvidácie. Ak účtovná jednotka má povinnosť auditu podľa § 19 ZÚ, musí byť k tejto účtovnej závierke vykonaný audit.  

3.3 Priznanie k dani z príjmov PO ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie  

Dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie končí mimoriadne zdaňovacie obdobie, za ktoré je obchodná spoločnosť povinná podať priznanie k dani z príjmov právnických osôb. 

Podkladom pre vyčíslenie základu dane z príjmov bude mimoriadna účtovná závierka zostavená ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie. ZDP stanovuje v § 17 ods. 8 daňovníkovi účtujúcemu v podvojnom účtovníctve povinnosť v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka likvidáciou, upraviť základ dane z príjmov o:  

• zostatky vytvorených rezerv, 
• zostatky vytvorených opravných položiek, 
• zostatky príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období, nákladov budúcich období, 

ktoré preukázateľne nesúvisia s obdobím likvidácie. 

Pokiaľ ide o rezervy a opravné položky pre daňové účely, pôjde najmä o rezervy a opravné položky daňové. S prihliadnutím na § 20 ods. 2 ZDP, podľa ktorého zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek upravuje osobitný predpis, ktorým je ZÚ, treba pri posudzovaní oprávnenosti rezerv a opravných položiek vychádzať z účtovných predpisov.  

3.4 Posúdenie opravných položiek, rezerv a položiek časového rozlíšenia pred vstupom do likvidácie 

PÚP neobsahujú žiadne osobitné ustanovenia pre zostavovanie mimoriadnej účtovnej závierky z dôvodu vstupu do likvidácie. A preto bude potrebné v rámci inventarizácie posudzovať opodstatnenosť rezerv, opravných položiek a položiek časového rozlíšenia individuálne. Treba mať na zreteli, že v likvidácii sa usporadúva obchodné imanie spoločnosti a položky časového rozlíšenia, rezervy a opravné položky majú vplyv na obchodné imanie či už priamo napríklad: 

• opravné položky k majetku, 
• rezervy na nevyfakturované dodávky majetku, 

alebo nepriamo prostredníctvom výsledku hospodárenia, napríklad: 

• položky časového rozlíšenia, 
• rezervy na nevyfakturované dodávky služieb, 
• rezervy na ostatné predpokladané budúce záväzky. 

V nadväznosti na uvedené konštatovanie odporúčame postupovať: 

Opravné položky  

Opravné položky sa tvoria na základe zásady opatrnosti, ak je odôvodnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.  

Ak sa pri inventarizácii zistí, že opodstatnenosť zníženia hodnoty majetku trvá, opravná položka sa ponechá. Zúčtuje sa pri úbytku majetku v rámci jeho speňažovania počas likvidácie, tak ako je uvedené v tabuľke. 

Rezervy  

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt. Opodstatnenosť rezerv odporúčame posudzovať s prihliadnutím na: 

• rezervy na nevyfakturované dodávky a služby, ktoré sa účtujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, aby sa dodržala zásada akruálneho princípu (vecná a časová súvislosť), u ktorých je predpoklad, že sa v období likvidácie preúčtujú na riadne záväzky, 
• ostatné rezervy tvorené na vrub nákladov, ktoré treba posudzovať individuálne; niektoré z nich sa môžu v období likvidácie: 
  1. stať nepotrebné, napríklad rezerva na provízie obchodným partnerom, odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti, rezerva na bonusy, skontá, rabaty, rezerva na stratové a nevýhodné zmluvy a pod., 
  2. iné môžu byť preúčtované na riadne záväzky, napríklad rezerva nevyčerpané dovolenky, na odstupné, na vyplácanie odchodného, odmien pri životných jubileách, rezervy na náklady na zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky, rezerva na zostavenie daňového priznania a pod. 

Ak sa pri inventarizácii zistí neopodstatnenosť rezervy, rezerva sa zruší. Rezervy opodstatnené, pri ktorých je predpoklad ich použitia, sa ponechajú. Postup účtovania pri zrušení, ako aj pri použití niektorých druhov rezerv uvádzame v tabuľke: 

*    RÚZ – rôzne záväzkové účty 

Časové rozlíšenie nákladov a výnosov 

1. Náklady budúcich období (účty 381 a 382) 

    Na účtoch nákladov budúcich období sú zaúčtované uskutočnené výdavky peňažných prostriedkov, ktoré sa ešte nestali nákladmi. Ide najčastejšie o platby vopred na základe uzatvorených zmlúv, napríklad nájomné platené vopred. Položky sa posúdia individuálne a podľa zistených skutočností sa bude postupovať.  

2. Výdavky budúcich období (účet 383) 

    Zúčtované položky posudzujeme podľa obsahu, či účtovnej jednotke vznikol záväzok alebo či tento vznikne v období likvidácie, alebo či zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že účtovnej jednotke nevznikne výdavok. 

3. Výnosy budúcich období (účet 384) 

    Na uvedenom účte sú zaúčtované prijaté sumy úhrad, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné, dotácie na obstaranie dlhodobého odpisovaného majetku, bezodplatne nadobudnutý dlhodobý majetok odpisovaný s výnimkou bezodplatne nadobudnutého majetku od spoločníkov a členov. Zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná do obdobia, s ktorým vecne súvisia. Prijaté úhrady za vykonané preložky rozvodných zariadení podľa osobitného predpisu sa časovo rozlišujú vo výške odpisov týchto zariadení. Prijaté dotácie na obstaranie dlhodobého majetku a bezodplatne nadobudnutý dlhodobý odpisovaný majetok sa rozpúšťajú do výnosov v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov z dlhodobého hmotného majetku. 

    Na účte sú zaúčtované rôznorodé položky, ktoré sa posúdia individuálne, pričom môžu nastať nasledovné viaceré varianty: 

4. Príjmy budúcich období (účet 385)  

    Účtujú sa tu sumy časovo rozlíšených výnosov, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a budú zaplatené v budúcnosti. Zaúčtované položky posúdime individuálne, pričom môžu nastať viaceré varianty. 

4.1 Program likvidácie 

Pri zostavovaní programu likvidácie spoločnosti medzi prvé kroky bude patriť vyhotovenie vstupnej súvahy a stanovenia plánu a rozpočtu likvidácie. Likvidátor získa rámcový prehľad o stave spoločnosti, ktorý bude podkladom, aby sa program likvidačného procesu opieral o reálne údaje. Základnou pomôckou pre orientačný prehľad situácie bude súpis aktív (majetku) a pasív (záväzkov, dlhov) spoločnosti. Pri zostavovaní programu likvidácie je vhodné: 

• Oboznámiť všetkých pracovníkov spoločnosti s likvidáciou a nariadiť zastavenie a ukončenie všetkých podnikateľských aktivít, ak k tomu ešte nedošlo. O uvedenej skutočnosti sa upovedomia všetci obchodní partneri, osobitne veritelia.  
• Vykonať zmenu podpisových vzorov. Stiahnu a vymenia sa pečiatky za nové, na ktorých bude informácia o tom, že spoločnosť je v likvidácii. 
• Prehodnotiť vnútropodnikové smernice a riadiace akty, doplnia sa, prípadne zrušia a nahradia novými. 
• Pripraviť personálne zabezpečenie likvidácie, ktoré obsahuje menovanie alebo stanovenie likvidačného tímu, ktorý bude spolupracovať s likvidátorom. Ak ide o likvidáciu veľkej spoločnosti, môže si likvidátor vytvoriť aj odborné skupiny alebo komisie, napríklad: 
  • komisiu na predaj a vyraďovanie dlhodobého majetku, 
  • komisiu na správu a vymáhanie pohľadávok, 
  • komisiu na likvidáciu škôd, 
  • komisiu cenovú, ktorá posudzuje cenové otázky, zabezpečuje na to odborné posudky, navrhuje formy predaja majetku a pod., 
  • komisiu pracovnoprávnu, ktorá navrhuje postup uvoľňovania zamestnancov, podmienky poskytovania odstupného, úpravy kolektívnej zmluvy a pod. 
• Vykonať súpis aktív a pasív, ktorý bude obsahovať aj posúdenie majetkových vecí, majetkových práv a záväzkov spoločnosti podľa miery likvidity. Je dôležité, aby v súpise bolo čo najviac informácií a identifikačných údajov. Napríklad, aby pri nehmotnom majetku, pohľadávkach, oceniteľných právach, cenných papieroch boli doložené preukázateľné doklady osvedčujúce vlastníctvo alebo držbu, pri nehnuteľnom majetku listy vlastníctva. Práce s identifikáciou majetku sú podstatne uľahčené, ak v rámci účtovnej závierky ku dňu predchádzajúcemu vstupu do likvidácie bola riadne vykonaná inventarizácia majetku a záväzkov a sú k dispozícii inventúrne súpisy majetku a inventúrne súpisy dokladov. 
• Vykonať rozbor majetku vykázaného v súvahe ku dňu vstupu do likvidácie z hľadiska jeho likvidity. Posúdenie likvidity jednotlivých zložiek majetku slúži na posúdenie predajnosti majetku a tiež pre určenie formy jeho predaja.  

    Likvidita majetku ekonomicky predstavuje schopnosť jeho pohotovej výmeny za peňažnú hotovosť, ktorou sa budú platiť záväzky spoločnosti. 

    Najlikvidnejším majetkom sú hotovostné peniaze, peniaze na bankových účtoch, peniaze na viazaných vkladoch, krátkodobý finančný majetok charakteru cenných papierov, krátkodobý hmotný majetok, niektoré zložky nehmotného majetku.  

    Najmenej likvidný je dlhodobý hmotný majetok, veľké majetkové celky budov, výrobných hál, technologických liniek a zariadení, jednoúčelové stroje, prístroje a zariadenia. 

• Vykonať rozbor záväzkov podľa lehoty splatnosti a stanovenie časového postupu ich splácania. Je to dôležité najmä z dôvodu, aby spoločnosť nebola zbytočne sankcionovaná napríklad zo strany veriteľov. 
• Stanoviť rozpočet likvidácie (plán cash flow). Rozpočet príjmov a výdavkov v likvidácii pomôže likvidátorovi k úspešnému a včasnému zvládnutiu likvidácie. Základom je rozpočet výdavkov a inkasovanie príjmov, ktorým sa preukáže predpoklad, či bude možné priebežne uhrádzať záväzky, či likvidácia skončí s prebytkom a v akej výške možno prebytok očakávať. 

4.2 Speňažovanie likvidačnej podstaty 

Ak likvidátor nechal oceniť majetok už pri jeho súpise, má dobrú šancu predať majetok čo najlepšie, a to aj z pohľadu minimálneho časového sklzu.  

Formy predaja majetku môžu byť rôzne: 

• Priamy predaj, ponuka cez inzerát a pod. Aj keď ide o jednoduchý postup, problémom sú často nízke ponukové ceny, často aj pod účtovnú hodnotu majetku.  
• Riadený ponukový predaj majetku. Tento postup by mala zabezpečiť predovšetkým efektívnosť predaja. Spôsob zahrnuje popis predávaného majetku, navrhované podmienky predaja, lehotu a spôsob, kde a ako si možno predmet predaja pozrieť, spôsob predkladania cenových ponúk a kritériá ich hodnotenia. 
• Verejná dobrovoľná dražba. Vhodná je najmä pri predaji veľkých majetkových celkov dlhodobej hodnoty, nehnuteľností, pozemkov. Vo verejnej dražbe možno ponúknuť na predaj aj časť podniku tvoriacu samostatný funkčný celok, prípadne aj podnik ako celok.
   

Speňažovanie pohľadávok  

Pohľadávky tvoria často významnú (niekedy aj jedinú) zložku aktív likvidovanej spoločnosti. Vhodné je pohľadávky rozčleniť do niekoľkých skupín, napríklad podľa dlžníkov (právnické osoby, fyzické osoby), podľa nárokov na vymáhanie (administratívne vymáhanie, súdne vymáhanie). Spôsoby speňažovania pohľadávok môžu byť rôzne: 

• likvidátor vymáha pohľadávky sám, zvyčajne sa darí vymôcť bonitné pohľadávky,  
• vymáhanie pohľadávok sa zadá špecializovanej firme, 
• likvidátor ponúkne pohľadávky rozčlenené do určitých blokov na predaj.
   

Splácanie záväzkov  

Pri splácaní záväzkov je vhodné vychádzať zo spracovaného rozboru záväzkov podľa lehoty splatnosti; prihliadať treba aj k vecnej podstate záväzku. Napríklad je dôležité aj včasné splatenie záväzkov, ktoré sú zabezpečené určitými formami ručenia majetkom. Ak tieto záväzky nebudú splatené, záložní veritelia zrejme nedajú súhlas k predaju majetku. 
V prípade prechodného nedostatku finančných prostriedkov je možné dohodnúť s veriteľmi aj vecné plnenie záväzkov. 
 
Záväzky zo sociálneho fondu  

Spoločnosť, ktorá má zamestnancov, mala povinnosť zo zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov vytvárať sociálny fond na krytie sociálnych potrieb zamestnancov. Záväzky zo sociálneho fondu by sa mali jednoznačne vysporiadať v prospech zamestnancov spôsobom, ktorý si likvidovaná spoločnosť zvolí a ktorý bude v súlade s kolektívnou zmluvou, resp. so zákonom o sociálnom fonde. Možné je napríklad aj jeho použitie na poskytnutie sociálnych výpomocí zamestnancom, s ktorými sa rušia pracovné zmluvy. 

4.3 Účtovné povinnosti 

Spoločnosť v likvidácii riadne vedie účtovníctvo podľa ZÚ a PÚP. Pre obdobie likvidácie nie je stanovený osobitný spôsob účtovania. Účtuje sa o všetkých skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva podľa § 2 ZÚ, t. j. o: 

• stave a pohybe majetku a záväzkov, 
• čistom obchodnom imaní, 
• nákladoch a výnosoch, 
• výsledku hospodárenia. 

O uvedených skutočnostiach sa účtuje ako o jednotlivých účtovných prípadoch podľa obsahovej (vecnej) podstaty každého účtovného prípadu. Účtovné prípady, ktoré vznikajú v likvidovanej spoločnosti, sa účtujú na príslušné účty spôsobom stanoveným v PÚP. 

Obdobie likvidácie spoločností ZÚ upravuje ako jedno účtovné obdobie.  

Ku dňu vstupu do likvidácie spoločnosť zostaví vstupnú súvahu (čo je výkaz o majetku a záväzkoch). Dňom vstupu do likvidácie sa otvorením účtovných kníh začína samostatné účtovné obdobie, ktoré sa v nadväznosti na § 16 ods. 7 ZÚ končí dňom skončenia likvidácie. Ku dňu skončenia likvidácie účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy. 

Ku dňu skončenia likvidácie účtovná jednotka zostaví mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá bude obsahovať vyčíslenie záväzku z dôvodu splatnej dane z príjmov z hospodárskeho výsledku z likvidácie. Na účely zabezpečenia účtovníctva do dňa zániku účtovnej jednotky sa otvoria účty majetku a záväzkov a účtuje sa o vysporiadaní daňovej povinnosti a vyplatení podielu spoločníkov na likvidačnom zostatku. 

4.4 Povinnosti podľa ZDP 

Spoločnosť v likvidácii má v § 41 ods. 4 ZDP stanovený odlišný režim zdaňovacieho obdobia: 

a) zdaňovacím obdobím je obdobie likvidácie, ak trvá kratšie ako do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom spoločnosť vstúpila do likvidácie, 
b) ak likvidácia nie je skončená do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom spoločnosť vstúpila do likvidácie, je spoločnosť povinná k tomuto dátumu podať daňové priznanie; po tomto období je zdaňovacím obdobím opäť kalendárny rok. 

Ak bude likvidácia ukončená v zdaňovacom období podľa bodu a), bude podkladom pre zostavenie daňového priznania účtovná závierka zostavená ku dňu skončenia likvidácie v nadväznosti na uzatvorené účtovné knihy podľa § 16 ods. 7 ZÚ. 
Ak likvidácia nebude ukončená v zdaňovacom období podľa bodu a), bude podkladom pre zostavenie daňového priznania podaného podľa bodu b) priebežná účtovná závierka zostavená podľa § 18 ZÚ. 
Ak likvidácia nebude ukončená do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom spoločnosť vstúpila do likvidácie a po tomto období bude likvidovaná spoločnosť podávať daňové priznanie každoročne, bude podkladom pre zostavenie týchto každoročných daňových priznaní priebežná účtovná závierka zostavená podľa § 18 ZÚ. 

5.1 Záverečné práce pri likvidácii 

Ak sú vysporiadané všetky záväzky spoločnosti a majetkové pomery sú usporiadané tak, aby mohli byť zaplatené náklady spojené s likvidáciou a všetky odvodové a daňové povinnosti, možno likvidáciu ukončiť. V súvislosti s ukončením likvidácie sa vykonajú nasledovné činnosti: 

• Vyúčtujú sa náklady likvidácie a odmena likvidátora. Zaúčtujú sa všetky povinné záväzky platieb z titulu miezd a odvodov. 
• Vypočíta sa hospodársky výsledok z likvidácie a vyčísli daňová povinnosť na dani z príjmov. Zaúčtuje sa záväzok splatnej dane z príjmov. 
• Uzatvoria sa účtovné knihy a zostaví sa účtovná závierka. 
• Vyhotoví sa záverečná správa z likvidácie s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku. 
• Na podklade zostavenej účtovnej závierky ku dňu skončenia likvidácie sa zostaví daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb v nadväznosti na § 41 ods. 4 ZDP. 

V účtovnej závierke (v súvahe) ku dňu skončenia likvidácie by mali byť zobrazené: 

• Finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s likvidáciou (napr. mzdy pracovníkov likvidačného tímu, náklady na prevádzku spoločnosti v likvidácii). 
• Finančné prostriedky na úhradu daňových a odvodových povinností, ak ešte neboli uhradené. 
• Finančné prostriedky na odmenu likvidátora. 
• Ostatné finančné prostriedky, prípadne iný majetok, ktorý bude ešte v súvahe vykázaný, bude predstavovať likvidačný zostatok. 

Záverečnú účtovnú závierku po skončení likvidácie musia schváliť spoločníci, vrátane likvidačného zostatku a vyplatenia odmeny likvidátorovi. Likvidačný zostatok je spoločnosti známy až po úhrade všetkých nákladov spojených s likvidáciou vrátane odmeny likvidátora. Náklady na likvidáciu vznikajú priebežne až do skončenia likvidácie a ešte aj následne, a to až do vysporiadania všetkých daňových a odvodových povinností v účtovnom období nasledujúcom po skončení likvidácie. Je vhodné všetky výdavky spojené s likvidáciou zobraziť ako záväzky v účtovnej závierke. 

Po skončení likvidácie, po zostavení účtovnej závierky a schválení správy z likvidácie na účely zabezpečenia účtovníctva do dňa zániku účtovnej jednotky sa otvoria účty majetku a záväzkov a účtuje sa o vysporiadaní daňovej povinnosti a vyplatení podielu spoločníkov na likvidačnom zostatku, ako aj o vyplatení ostatných záväzkov vyplývajúcich z likvidácie. V tomto období po skončení likvidácie až do zániku spoločnosti je potrebné: 

• Ukončiť zmluvné vzťahy s dodávateľmi, ktorí zabezpečovali režijnú prevádzku spoločnosti (energie, voda, telefónne služby a pod.) a vyrovnať voči nim neuhradené záväzky. 
• Podať daňové priznanie k dani z príjmov PO miestne príslušnému správcovi dane a daň v zákonnej lehote odviesť. 
• V súlade s § 33 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov požiadať správcu dane o súhlas s výmazom z obchodného registra. 
• Po odsúhlasení správnosti výšky dane z príjmov správcom dane vyplatiť podiely na likvidačnom zostatku. 
• Podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. 
• Zrušiť účet spoločnosti v peňažnom ústave. 
• Usporiadať všetky podnikové dokumenty a písomnosti a zabezpečiť ich archiváciu v zmysle príslušných právnych predpisov. 
• Vyplatiť odmenu likvidátorovi. 

5.2 Podiel na likvidačnom zostatku 

Podľa § 75 ObchZ sa likvidácia ukončí, ak boli vysporiadané záväzky voči všetkým veriteľom. Ak z likvidácie vyplynie majetkový zostatok, má spoločník obchodnej spoločnosti nárok na podiel z tohto majetkového zostatku – podiel na likvidačnom zostatku. Podiel na likvidačnom zostatku ObchZ upravuje: 

• Pri akciovej spoločnosti v § 220. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi akcionárov v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnote ich akcií, ak zo stanov nevyplýva niečo iné. V prípade, že akcie neboli splatené úplne, vyplatí sa akcionárom najskôr suma, ktorú splatili a zvyšok sa následne rozdelí medzi akcionárov v pomere k výške menovitej hodnoty ich akcií. 
• V spoločnosti s ručením obmedzeným v § 153. Podiel na likvidačnom zostatku sa určí pomerom splateného vkladu spoločníka ku splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 
• Vo verejnej obchodnej spoločnosti § 92. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkov najprv do výšky hodnoty ich splatených vkladov a zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi spoločníkov rovnakým dielom. 
• V komanditnej spoločnosti v § 104. Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Každý zo spoločníkov má nárok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ likvidačný zostatok nestačí na toto vrátenie, prednostné právo na vrátenie majú komanditisti. Zvyšok likvidačného zostatku, ktorý zostal po vrátení hodnoty vkladov, sa rozdelí medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad, ako sa delil zisk. 
• V družstve v § 259. Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi členov družstva spôsobom stanoveným v stanovách. Ak stanovy rozdelenie likvidačného zostatku neupravujú, vyplatí sa členom najskôr splatená časť ich vkladov a zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí medzi členov, ktorých členstvo ku dňu zrušenia trvalo aspoň jeden rok, a to podľa rozsahu, v akom sa podieľajú na základnom imaní družstva. 
  

Likvidácia a výpočet podielu na likvidačnom zostatku 

Spoločnosť ART, s. r. o., tvoria traja spoločníci, ktorí rozhodli o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Ihneď po tomto rozhodnutí podali do obchodného registra návrh na zápis likvidácie spoločnosti. Obchodný register vstup do likvidácie zapísal 10. februára 2007. 

V súvislosti so vstupom do likvidácie spoločnosť ART, s. r. o.: 

a) ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie, t. j. 9. 2. 2007: 

• uzatvorí účtovné knihy, 
• zostaví mimoriadnu účtovnú závierku; 

b) ku dňu vstupu do likvidácie, t. j. 10. 2. 2007 

• zostaví vstupnú (likvidačnú) súvahu, 
• otvorí účtovné knihy; 

c) do troch mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 9. 5. 2007, podá daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb a zaplatí daň z príjmov;  
d) do 15 dní, t. j. do 25. februára 2007, oznámi správcovi dane skutočnosť zrušenia spoločnosti a vstup do likvidácie. 

Spoločnosť má zapísané základné imanie 2 500 000 Sk. Má troch spoločníkov s nasledovnými vkladmi: 

Odmena likvidátora je dohodnutá vo výške 250 000 Sk 
Rozpočtované režijné náklady sú vo výške 150 000 Sk. 

1. Súvaha ku dňu vstupu do likvidácie 

Na účte 311 – Odberatelia boli pohľadávky: 

• P 1 v hodnote 400 000 Sk 
• P 2 v hodnote 800 000 Sk 
• P 3 v hodnote 600 000 Sk 

Na účte 321 – Dodávatelia boli záväzky: 

• Z 1 v hodnote 1 200 000 Sk 
• Z 2 v hodnote 400 000 Sk 

2. Účtovné prípady počas likvidácie 

3. Výsledok hospodárenia z likvidácie pred zdanením daňou z príjmov  

4. Výpočet základu dane                                                                                Účtovanie 

Výsledok hospodárenia = 5 300 000 - 4 700 000 = 600 000 
+ rozdiel z postúpenia pohľadávky P 2                  + 200 000 
Základ dane z príjmov                                               = 800 000 
Daň z príjmov 800 000 x 0,19                                  = 152 000                  MD 591 / D 341
 

5. Účtovná závierka ku dňu skončenia likvidácie  

Účet 710 – Účet ziskov a strát  

Účet 702 – Konečný účet súvahový  

Po skončení likvidácie bola vypracovaná záverečná správa z likvidácie, ktorú spoločníci schválili spolu s účtovnou závierkou. Bola schválená aj výška odmeny pre likvidátora. Likvidačný zostatok bol vypočítaný zo súčtu majetku po odpočítaní záväzkov nasledovne: 

Výpočet likvidačného zostatku: 

súčet majetku                           = 4 100 000 Sk
záväzky z titulu likvidácie:
daň z príjmov                               – 152 000 Sk
odmena likvidátora                     – 250 000 Sk
záväzky za služby počas
likvidácie                                      – 150 000 Sk
likvidačný zostatok               = 3 548 000 Sk 

Likvidačný zostatok sa rozdelil medzi spoločníkov podľa § 153 ObchZ podľa vypočítanej miery účasti. Spoločníci sa dohodli, že nespeňažený obchodný podiel voči spoločnosti B bude súčasťou podielu na likvidačnom zostatku spoločníka AR, s. r. o. 

Rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov 

Daňové hľadisko 

Podiely na likvidačnom zostatku nie sú predmetom dane z príjmov: 

• u fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZDP, 
• u právnickej osoby podľa § 12 ods. 7 písm. c) ZDP. 

6. Otvorenie účtovných kníh po skončení likvidácie  

7. Po otvorení účtovných kníh nastali tieto účtovné prípady:  

8.    Účtovanie podielu na likvidačnom zostatku u spoločníkov, ktorí sú PO