Zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

Z citovanej časti napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd predovšetkým skúmal, či sú naplnené zákonné predpoklady priznania nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle požiadaviek podľa zákona č. 58/1969 Zb., pričom jednou z takýchto požiadaviek bolo, aby rozhodnutie, ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody, bolo zrušené pre nezákonnosť. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie ministerstva, ktoré malo byť podľa tvrdení sťažovateľky dôvodom vzniku jej škody, bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu, no nie z dôvodu jeho nezákonnosti, ale z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, kvôli nepredloženiu súvisiaceho administratívneho spisu najvyššiemu súdu zo strany ministerstva.

Ďalej krajský súd poukázal na skutočnosť, že konanie súvisiace s rozhodnutím ministerstva je stále živé, pretože po zrušení tohto rozhodnutia najvyšší súd vrátil vec ministerstvu na ďalšie konanie, a preto krajský súd konštatoval, že z tohto hľadiska je žaloba sťažovateľky „predčasná“. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že nie je daný zákonný predpoklad existujúceho (konečného) rozhodnutia zrušeného pre jeho nezákonnosť, v dôsledku vydania ktorého by sťažovateľke bola spôsobená nenapraviteľná (v inom konaní) škoda, ktorej by sa mohla domáhať už iba v zmysle krajským súdom citovaných ustanovení § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.

Aplikácia v rozsudku, sp. zn. 3 Co 386/2005, zo 14. júna 2007 krajským súdom citovaných ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. je podľa názoru ústavného súdu v súlade s ich účelom, preto sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu nejaví ako zjavne neodôvodnené, svojvoľné alebo ústavne neudržateľné, resp. spôsobilé vyvolať porušenie sťažovateľkou označeného základného práva a práva na spravodlivé súdne konanie zaručených v ústave a dohovore.