Zodpovednosť zamestnávateľa za porušenie povinností

I. Samotný protokol z inšpekcie práce spísaný podľa § 14 zákona č. 125/2006 Z. z. predstavuje síce cenný a základný, nie však jediný zdroj poznatkov v konaní o správnom delikte. Podľa § 21 ods. 3 cit. zák. sa totiž na konanie o správnych deliktoch v zmysle § 19 cit. zák. vzťahuje Správny poriadok, ktorý v § 32 ods. 1 ukladá správnemu orgánu, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, a v § 33 ods. 1 a 2 dáva účastníkovi právo jednak navrhovať dôkazy a ich doplnenie, jednak právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

II. Účelom ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. je zabezpečiť, aby tí, ktorí majú u zamestnávateľa vykonávať určité práce, mali dostatok informácií na to, aby pri práci neohrozovali jednak svoju bezpečnosť a zdravie, ale ani bezpečnosť a zdravie ostatných zamestnancov. Povinnosť poskytnúť tieto informácie zaťažuje zamestnávateľa, o ktorého pracovisko alebo priestory ide, a adresátom týchto informácií musia byť priamo zamestnanci iného zamestnávateľa (teda osoby, ktoré tam budú vykonávať práce). Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že nepostačuje, ak sa takéto informácie poskytnú len (druhému) zamestnávateľovi (u ktorého sú tieto osoby v pracovnoprávnom vzťahu), pretože povinnosťou „hosťujúceho“ zamestnávateľa je zabezpečiť, aby ich tieto osoby dostali priamo.

III. Ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z. ukladá povinnosť primerane informovať a táto primeranosť sa posudzuje podľa účelu, ktorému toto ustanovenie slúži [ochrana samotných zamestnancov cudzieho zamestnávateľa, ale aj ochrana vlastných zamestnancov, čomu zodpovedá aj demonštratívny odkaz na § 7 ods. 8 písm. a) až c)] a, pochopiteľne, s prihliadnutím na pomery pracoviska alebo priestorov, kde sa práce vykonávajú, a s ohľadom na povahu či trvanie vykonávaných prác. Otázka, či zamestnávateľ túto svoju povinnosť splnil alebo nie, je tak potrebné posudzovať vždy z týchto hľadísk a nie podľa toho, či pri jej plnení dodržal alebo nedodržal svoje vlastné vnútorné dokumenty.

IV. Rozsah opatrení, ktoré je zamestnávateľ povinný urobiť v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., posudzovať s ohľadom na rozumne predvídateľné situácie, ktoré vo vzťahu k jednotlivým pracovným prostriedkom u zamestnávateľa môžu nastať. V. Zákon č. 124/2006 Z. z. upravuje v § 6 a 7 množstvo povinností zamestnávateľa, ktoré sa síce čiastočne prekrývajú, no ktorých podstata nie je totožná. Orgány inšpekcie práce sú vždy povinné riadne zvážiť, či konkrétny nedostatok zistený u zamestnávateľa je dôsledkom nebezpečenstva, ktoré vychádza z určitého priestoru či pracoviska, z určitého pracovného alebo výrobného postupu, z určitého faktora alebo z iných okolností. Nie je prípustné voľne si vyberať medzi jednotlivými povinnosťami a snažiť sa nedostatok, ktorý svojou povahou vychádza z určitého nebezpečenstva, bez ďalšieho trestať ako porušenie povinnosti, ktorá nemá za cieľ odstraňovanie týchto nedostatkov.