Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu a identifikácia škody

Zodpovednosti z nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. svedčí škoda a existencia nesprávneho úradného postupu a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Škoda ako predpoklad vzniku tejto zodpovednosti je daná, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Škoda, ktorá vznikla, existuje dovtedy, kým ju zodpovedný štát nenahradí, a z hľadiska jej danosti je bezvýznamné, že poškodený alebo niekto iný poškodenú vec opravil, zničenú vec nahradil a podobne. Čo sa týka druhov škôd, ktoré vznikajú vo sfére tejto zodpovednosti, môže ísť o škody vzniknuté zásahom na veci, do majetkových práv, na zárobku, zdraví a živote. Prichodí teda podrobnejšie rozlišovať, o aký druh škody ide a čo bolo jej príčinou. Príkladne možno uviesť, že škoda zapríčinená zásahom na majetok môže spočívať v ujme na veciach alebo na právach. Ujma na veciach môže byť zapríčinená ich poškodením, zničením, a podobne. Ujma na právach môže byť zapríčinená najmä znemožnením ich výkonu (napr. tiež v dôsledku scudzenia, neoprávneného zadržiavania), ochrany a nesplnením im zodpovedajúcich povinností. V takomto konaní sa prioritne venuje pozornosť identifikácii druhu škody, ktorý nemožno ustáliť bez náležitého zistenia škodového deja. Toto zistenie napomáha k ustáleniu, príčinnej súvislosti, rozsahu (výšky) škody a napokon vedie aj k úvahe o spôsobe jej reparácie. Samotné bezprávne odňatie veci alebo jej zadržanie bez ďalšieho dostatočne neindikuje druh škody ani príčinnú súvislosť, s ktorou sa spája jej vznik. Spravidla je potrebné poznať (zistiť) aj ďalšie okolnosti, ktoré nepochybne odôvodňujú druh škody. Inak je tomu v prípade preukázania poškodenia, či zničenia veci. Pri rozhodovaní v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. ako o zodpovednosti za iného (viď Luby, Š.: Zodpovednosť štátu za škodu, Obzor, Bratislava 1971, str. 31–34) treba si uvedomiť, že náhrada škody nepatrí poškodenému, ak sa už škoda napravila z iných v zákone uvedených dôvodov (napríklad tak, že poškodený bol uspokojený vyplatením dávok z nemocenského, zdravotného, či dôchodkového poistenia, prípadne iného poistenia, alebo prijal plnenie z dobrovoľného vydania bezdôvodného obohatenia a pod.). Súvislosti s (bez)úspešným uplatnením nároku poškodeným voči inému subjektu ako je štát, môžu byť (v právno-teoretickej rovine) okolnosťou dopadajúcou na obsah zodpovednostného vzťahu medzi štátom a poškodeným z pohľadu otázok spoločnej zodpovednosti za škodu (§ 441 ObčZ), spôsobu a rozsahu náhrady škody (§ 442 ObčZ), či výšky škody (§ 443 ObčZ), ktorými sa súd obligatórne zaoberá v takomto konaní (pozri § 20 zákona č. 58/1969 Zb.). Vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, že z hľadiska posudzovania tejto zodpovednosti môže nadobúdať na právnom význame aj iné konanie poškodeného; v zásade platí, že v rozsahu, v ktorom bola škoda spôsobená poškodeným, nie je daná zodpovednosť škodcu.