Zodpovednosť štatutárneho orgánu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. platí, že ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (teda aj štatutárny orgán) poruší túto povinnosť, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Citované ustanovenie tak zakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu spôsobenú oneskoreným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to priamo voči veriteľom spoločnosti. Zákon č. 7/2005 Z. z. bližšie neupravuje podrobnosti zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom a konateľom spoločnosti, pričom táto otázka nie je podrobne riešená ani v existujúcej judikatúre. Vzťah medzi štatutárnym orgánom (konateľom) a spoločnosťou sa podľa § 261 ods. 3 písm. a) Obch. zák. v znení účinnom do 30. januára 2013 spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka ako obchodný záväzkový vzťah, teda aj ustanoveniami § 373 a nasl. o náhrade škody. Týmto zákonom sa spravuje tento vzťah aj v prípade, že ide o porušenie zákonných povinností podľa § 135a Obch. zák., čo vyplýva z § 757 Obch. zák. V prerokúvanej veci však nárok podľa § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. nevzniká medzi spoločnosťou a konateľom, ale medzi veriteľom a konateľom spoločnosti priamo. Na tento vzťah teda nedopadá citovaný § 261 ods. 3 písm. a) Obch. zák., v dôsledku čoho z neho nemožno vyvodiť aplikáciu tretej časti Obchodného zákonníka na tieto vzťahy. Takúto aplikáciu by bolo možné vyvodiť jedine nepriamo prostredníctvom § 757 Obch. zák. tak, že porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. by sa považovalo za súčasť porušenia povinností konateľa vyplývajúcich z § 135a Obch. zák., a teda za porušenie samotného Obchodného zákonníka. Podrobnejšie skúmanie tejto otázky však vo výsledku nie je potrebné, pretože v podstatných rysoch je zodpovednosť za škodu upravená v § 373 a nasl. Obch. zák. a v § 415 a nasl. Obč. zák. postavená na rovnakých základných zásadách. Preto nie je potrebné v prerokúvanej veci riešiť ani otázku, či zodpovednosť za škodu žalovaného treba odvodiť z § 373 Obch. zák., teda z porušenia povinnosti tam uvedených, alebo z § 420 Obč. zák. Samotný následok, teda to, že štatutárny orgán spoločnosti zodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, totiž vyplýva priamo z § 11 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. Konateľ teda zodpovedá veriteľovi už na základe citovaného ustanovenia, a preto nie je potrebné vôbec odkazovať na základné ustanovenia o zodpovednosti za škodu v Obchodom alebo Občianskom zákonníku.