Zníženie plnenia z poistnej zmluvy

I. Z ustanovenia § 799 ods. 1 OZ pre žalobcu vyplývala povinnosť zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené. Občiansky zákonník ukladá poistenému dodržiavať povinnosti, ktoré rozdeľuje do troch skupín: povinnosti dohodnuté, povinnosti ustanovené v Občianskom zákonníku a povinnosti uvedené v poistných podmienkach. Do 1. skupiny povinností patria najmä povinnosti dohodnuté v poistnej zmluve. Do 2. skupiny patria povinnosti uvedené v Občianskom zákonníku, sem možno zahrnúť aj všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ. Do 3. skupiny patria povinnosti uvedené v poistných podmienkach.

II. Ust. § 799 ods. 3 OZ upravuje sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2, teda nielen za porušenie povinností upravených v ods. 2. Ak takéto vedomé porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je žalovaná oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť, pričom sa riadi tým, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Inak povedané, žalovaná mohla plnenie znížiť v prípade, ak by žalobca vedome porušil povinnosti a toto malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti ako aj na zväčšenie následkov poistnej udalosti. Pod vedomosťou povinnosti treba rozumieť nielen úmyselné zanedbanie povinnosti, ale aj stav, za ktorého osoba oprávnená na poistné plnenie vedela alebo musela vedieť o povinnosti. Povinnosť konať v súlade s ustanoveniami ods. 1 a 2 znamená aj povinnosť uvádzať pravdivé a úplné informácie.

III. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa hovorí o vedomom porušení povinnosti, je potrebné skúmať dve roviny, a to vedomosť poisteného o existencii určitej povinnosti, ktorej dodržiavanie sa od neho vyžaduje a vedomosť poisteného o tom, že určitú povinnosť porušuje. Pri skúmaní vedomosti poisteného o existencii určitej povinnosti je potrebné použiť nielen skutočnú vedomosť poisteného, ale aj predpokladanú vedomosť poisteného. V súlade so zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje sa vychádza z nevyvrátiteľnej právnej domnienky, že poistený vedel o všetkých povinnostiach, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi, a to bez ohľadu na to, či to tak v konkrétnom prípade bolo.