Zneužitie práva za účelom získania daňovej výhody

Krajský súd s poukazom na rozsudok súdneho dvora Ampliscientifica a Amplifin z 22. mája 2008 C-162/07 skonštatoval, že zneužitie práva predstavuje vytváranie umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, vytvorenosť s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržia podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu sa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie daňovej výhody. Zároveň poukázal aj na rozsudok súdneho dvora Halifax plc a.i. z 29. apríla 2004, podľa ktorého v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia, napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov tak isto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Krajský súd poukázal aj na závery Súdneho dvora Európskej únie v rozsudku C-504/10 z 27. októbra 2011, z ktorého vyplýva, že vzniknuté právo na odpočet nadobúdateľovi (žalobcovi) prináleží iba v prípade, že neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody a je úlohou súdu zistiť, či výlučným cieľom konania je získanie daňovej výhody, bez existencie iného hospodárskeho cieľa. Keď bola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie.