Zneužitie práva na informácie
I. Odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu.
II. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.
III. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.