Zmysel prekluzívnej lehoty pri rozhodovacej právomoci orgánov verejnej správy
Od ratifikovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je rozhodné, či pozitívne právo označuje určité deliktuálne konanie/správanie za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. Dohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení", pri ktorom treba záruky spravodlivého procesu tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v trestnom konaní, v správnom či priestupkovom konaní.
Účelom zakotvenia prekluzívnych lehôt pri úprave postihov za správne delikty je limitovanie právneho postihu jednak z dôvodov materiálnych (účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej a generálnej prevencie) a jednak dôvodov procesných (uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).
Na zachovanie prekluzívnych lehôt pritom nestačí v ich rámci vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby prvostupňové rozhodnutie aj neskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné, a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného subjektu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies