Zmluva o budúcej zmluve o prevode nehnuteľností nemusí spĺňať požiadavku technickej jednoty listiny ani overenia podpisu budúceho prevodcu
Súd prvej inštancie správne posudzoval zmluvy o budúcej zmluve uzavreté podľa ustanovení Obchodného zákonníka ako platné právne úkony, keď predpokladom platnosti prejavu vôle je splnenie len tých formálnych a obsahových náležitostí, ktoré zákonná úprava vyžaduje. Tak ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka, pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa vyžadovala len písomná forma s vymedzením podstatných náležitostí budúcej kúpnej zmluvy a uvedením termínu, do ktorého sa zmluvné strany zaviazali budúcu kúpnu zmluvu uzavrieť. Požiadavka tzv. zákonnej technickej jednoty viacerých listín, keď podpisy zmluvných strán majú byť na jednej listine vyjadrená v § 46 ods. 2 OZ platí iba pri zmluvách o prevode nehnuteľností, ktorými už dochádza k prevodu nehnuteľnosti, teda ktoré sa predkladajú katastrálnemu úradu na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. To rovnako platí aj pre požiadavku na overenie podpisu prevodcov, ktorá sa vzťahuje iba na zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré sú podkladom pre vklad vlastníckeho práva do katastra, nie však na zmluvy o budúcej zmluve o prevode nehnuteľnosti zakladajúce výlučne záväzkový vzťahu zmluvných strán.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies