Zmenená špecifikácia dielčieho nároku vyplývajúceho z práva na ochranu osobnosti ako zmena žaloby

I. Právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje Občiansky zákonník ako jednotné právo, pričom jeho funkciou je zabezpečiť v občianskoprávnej oblasti dôslednú ochranu rešpektovania osobnosti fyzickej osoby a jej individuálnej integrity ako nutnú podmienku jej dôstojnej existencie a jej celkového slobodného rozvoja. V jednotlivom rámci práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých typických hodnôt, teda stránok osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľnej súčasti jej celkovej fyzickej a psychickej integrity. Z tohto potom plynie, že jednotlivé dielčie práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby musia byť chápané len ako príkladné, teda demonštratívne z čoho potom následne vyplýva, že právo na ochranu osobnosti pozostáva z množstva jednotlivých dielčich práv, ktoré sa môžu navzájom aj prelínať. Za súčasných spoločenskoprávnych podmienok typické právo na ochranu osobnosti predstavuje ochranu života a zdravia zahrňujúcu oblasť medicíny a biomedicíny, právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, právo na meno, právo na súkromie fyzickej osoby vrátane rešpektovania rodinného života s tým, že v rozhodovaní Európskeho súdu pre ľudské práva možno zaznamenať aj tendenciu rozširovať právo na ochranu súkromného rodinného života aj na ochranu pred priamymi a bezprostrednými účinkami emisií rôzneho druhu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravé životné prostredie a celkové blaho fyzických osôb. Rovnako však možno konštatovať, že neoprávneným porušením práva na život jednej fyzickej osoby môže dôjsť aj k zásahu do práva na súkromie inej fyzickej osoby, v dôsledku tohto následku k uloženiu finančnej náhrady. Ďalej sem patria právo na prejavy osobnej povahy, právo na ochranu slobody a s ním úzko späté právo na ochranu rovnosti fyzických osôb ako aj prejav a priaznivé životné prostredie. V tomto kontexte potom odvolací súd poukazuje na doteraz použiteľnú judikatúru aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorej sa konštatuje, že doplnenie žaloby o skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok aj z hľadiska tých, ktoré sú uvedené v inom ustanovení nie je zmenou žaloby, prípadne nejde o zmenu návrhu, ak žalobca po začatí konania ním uvádzané skutočnosti v návrhu na začatie konania doplnil ďalšie skutočnosti, ktoré odôvodňujú ním uplatnený nárok, čo je prejednávaný prípad.

II. Pokiaľ sa teda žalobca riadne a včas podanou žalobou domáhal svojho práva na ochranu osobnosti titulom zásahu do jeho práva na život a zdravie a žiadal preto od žalovaného vyplatenia sumy 10 000,- eur a následne na pojednávaní pred súdom prvej inštancie za účinnosti Civilného sporového poriadku vyšpecifikoval svoj nárok tým spôsobom, že sa domáha svojho nároku na ochranu osobnosti z titulu porušenia jeho práva na súkromný a rodinný život, nejde o takú zmenu žaloby, ktorá by odôvodňovala pripustenie zmeny žaloby a preto následne posudzovanie takto zmenenej kvalifikácie práva na ochranu osobnosti by predstavovalo prílišný formalizmus v rozhodovaní súdov a to aj s prihliadnutím na všeobecné zásady uvedené v Civilnom sporovom poriadku.