Zjednotenie výkladu v otázke oprávnenia záujmového združenia občanov a dôveryhodnej osoby ponúkajúcich záruku podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a inej osoby ako obvineného ponúkajúcej peňažnú záruku podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku podať s

I. Ustanovenie § 5 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba (ďalej len „dôveryhodná osoba“) môžu navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou, treba vykladať v súvislosti s ustanoveniami § 72 ods. 1 písm. b) a § 79 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, podľa ktorých právo žiadať o prepustenie z väzby má len obvinený, pričom za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby.

Ponuku dôveryhodnej osoby na prevzatie záruky podľa § 80 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku preto nemožno, bez zodpovedajúcej (hoci aj následne realizovanej) procesnej aktivity obvineného, z ktorej (posudzujúc ju podľa obsahu) vyplýva, že žiada, aby bol prepustený na slobodu, a to pri súčasnom nahradení jeho väzby ponúknutou zárukou, považovať za návrh na vydanie uznesenia, na ktorý ju zákon oprávňuje v zmysle § 186 ods. 1 veta prvá (alternatíva druhá) pred bodkočiarkou Trestného poriadku. Takýmto návrhom je iba žiadosť obvineného o prepustenie z väzby, resp. o jej nahradenie.

Uznesenie, ktorým súd (sudca pre prípravné konanie) rozhodujúci o žiadosti obvineného o nahradenie jeho väzby zárukou dôveryhodnej osoby takúto záruku neprijal, zároveň nemožno považovať ani za uznesenie, ktoré sa dôveryhodnej osoby priamo týka, keďže ním nebolo rozhodnuté o žiadnych jej právach alebo povinnostiach, ale toto sa bezprostredne (priamo) dotýka iba osobnej slobody obvineného. Dôveryhodná osoba tak nie je ani podľa § 186 ods. 1 veta prvá (alternatíva prvá) pred bodkočiarkou Trestného poriadku oprávnená podať proti takémuto uzneseniu sťažnosť a toto jej nie je potrebné ani oznamovať (§ 179 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku).

Ak súd (sudca pre prípravné konanie) záruku dôveryhodnej osoby prijme a obvineného ponechá na slobode alebo ho prepustí na slobodu, takéto uznesenie sa síce dôveryhodnej osoby priamo dotýka, pretože na jeho základe je povinná na obvineného pôsobiť (§ 5 ods. 3 Trestného poriadku), ani v tomto prípade však nie je osobou oprávnenou podať sťažnosť, keďže z pohľadu ňou ponúknutej (a súdom prijatej) záruky nemôže dosiahnuť pre obvineného priaznivejšie rozhodnutie, pričom proti rozhodnutiu o väzbe môže podať sťažnosť v neprospech obvineného jedine prokurátor (§ 186 ods. 1 veta prvá za bodkočiarkou Trestného poriadku a contrario); takéto uznesenie však treba dôveryhodnej osobe vždy oznámiť [§ 179 ods. 1 veta prvá (alternatíva prvá) pred bodkočiarkou Trestného poriadku].

II. Vyššie uvedené závery platia aj v prípade, ak zloženie peňažnej záruky podľa § 81 ods. 1 veta piata Trestného poriadku ponúkla iná osoba ako obvinený, s tým, že za žiadosť obvineného o takéto nahradenie väzby, ktorá je návrhom na vydanie rozhodnutia podľa § 186 ods. 1 veta prvá (alternatíva druhá) pred bodkočiarkou Trestného priadku, treba vždy považovať aj jeho (hoci dodatočne udelený) súhlas so zložením peňažnej záruky inou osobou, keďže z neho implicitne vyplýva, že žiada, aby bol prepustený na slobodu.

Ak súd (sudca pre prípravné konanie) peňažnú záruku zloženú inou osobou prijal, je táto osoba vždy oprávnená podať sťažnosť proti uzneseniu, že peňažná záruka pripadá štátu (§ 81 ods. 3, ods. 6 Trestného poriadku), keďže takéto uznesenie sa priamo dotýka jej majetkových práv.

III. Dôveryhodná osoba alebo iná osoba, ktorá ponúkla zloženie peňažnej záruky, je ale oprávnená podať sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe vtedy, ak je zároveň osobou, ktorá podľa § 186 ods. 1 veta druhá, ods. 2 Trestného poriadku môže podať sťažnosť v prospech obvineného, a to z titulu tohto svojho postavenia, nie preto, že ponúkla prevzatie záruky alebo zloženie peňažnej záruky.