Zhoršenie vzťahov ako dôvod zrušenia vecného bremena a k rozhodovaniu o výške primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena v uvedených prípadoch

I. Osobitnú kategóriu zániku vecného bremena tvorí jeho zánik rozhodnutím súdu, len na návrh a len z dôvodu uvedeného v § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorým je zmena pomerov s dôsledkom hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Judikatúra pripúšťa, že za určitých okolností môže zmena pomerov vzniknúť zmenou v chovaní jeho účastníkov. V prejednávanom spore došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že v porovnaní so vzťahom strán sporu v čase zriadenia vecného bremena sú súčasné vzťahy strán sporu mimoriadne konfliktné. V čase zriadenia vecného bremena boli žalobkyňa a žalovaný životnými partnermi, žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti. V súčasnosti má žalobkyňa podľa žalovaným nevyvrátených tvrdení z jeho osoby strach, trpí psychickými problémami a podrobuje sa ich liečbe; žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni dopustil trestnej činnosti. Za týchto okolností možno v prejednávanom spore za zmenu pomerov výnimočne považovať porušovanie práva na ochranu života a zdravia žalobkyne ako povinnej z vecného bremena chovaním žalovaného. Pod vplyvom týchto okolností je aj existencia vecného bremena dôvodom sporov žalobkyne a žalovaného, čo sa negatívnym spôsobom odráža nielen na užívaní, ale aj na údržbe bytu.

II. Súd prvej inštancie rozhodol o výške 1 € primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena patriacej žalovanému v dôsledku rozporu konania žalovaného s dobrými mravmi vo vzťahu k žalobkyni. Túto skutkovú okolnosť však už (správne) vyhodnotil ako príčinu zmeny pomerov odôvodňujúcich zrušenie vecného bremena. Podľa odvolacieho súdu chovanie žalovaného k žalobkyni zohľadnené ako dôvod zrušenia vecného bremena zriadeného v jeho prospech v prejednávanej veci nemôže súčasne znamenať jediný dôvod pre ustálenie výšky primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena. Ako uvádza Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 192/2006, významné z hľadiska správneho rozhodnutia o tejto náhrade je zistenie, aký je majetkový prospech vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti a majetkový dôsledok u oprávneného vychádzajúc z toho, že právo z vecného bremena spočíva v bezplatnom doživotnom bývaní. Okresný súd preto v ďalšom konaní vykoná okrem podrobného výsluchu žalobkyne aj žalovaného k skutkovým okolnostiam týkajúcim sa dôvodu zriadenia vecného bremena a jeho realizácie, k ich osobným, bytovým a majetkovým pomerom aj ďalšie dôkazy (napr. dopyty na realitné kancelárie) smerujúce k správnemu ustáleniu výšky primeranej náhrady za zrušenie vecného bremena.