Zhodné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu a zákonného sudcu o vzájomných vzťahoch, ktoré by mohli odôvodňovať pochybnosti o nezaujatosti ako dostatočný dôvod pre vylúčenie sudcu

I. Subjektívne hľadisko účastníkov konania (prípadne sudcov samotných) je podnetom pre rozhodovanie o prípadnej zaujatosti, avšak ku konečnému rozhodnutiu o tejto otázke musí dôjsť výlučne na základe hľadiska objektívneho. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, alebo účastníka konania, považujúceho sudcu za zaujatého, ale v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je povaha subjektívneho vzťahu sudcu k veci samej, k účastníkom či ich zástupcom, ktorá je natoľko objektivizovateľná, že možno dôvodne pochybovať o nezaujatosti sudcu. K vylúčeniu sudcu môže dôjsť až vtedy, ak je evidentné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom je takej povahy a intenzity, že aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť.

II. Najvyšší správny súd poznamenáva, že ide o pomerne zriedkavú situáciu, kedy námietku zaujatosti nevznáša tá strana sporu, ktorá by sa mala takpovediac obávať možnej zaujatosti konajúcej sudkyne. Napriek tomu právne predpisy takto vznesenú námietku nevylučujú a dá sa rozumieť opatrnosti sťažovateľa, ktorý zrejme chce vylúčiť akúkoľvek zámienku na spochybnenie budúceho rozhodnutia kasačného súdu. Konajúci senát aj preto nevidel dôvod neveriť tvrdeniam konateľa zástupcu sťažovateľa o jeho dlhoročnom pracovnom aj priateľskom vzťahu s namietnutou sudkyňou, a rovnako nevidel dôvod, prečo by nemal veriť korešpondujúcemu vyjadreniu tejto sudkyne. Z týchto podaní síce nie je možné presne zistiť skutočnú intenzitu ich osobných pracovných i priateľských vzťahov, pričom aj od hĺbky týchto vzťahov závisí miera možných pochybností o nezaujatosti sudkyne; ale fakt, že obe osoby zhodne vnímajú tento ich vzájomný vzťah ako spôsobilý narušiť zdanie nestrannosti, vyhodnotil konajúci senát v tejto veci ako dostatočný dôkaz existencie takého výrazného vzťahu sudkyne k zástupcovi účastníka konania, pri ktorom možno mať odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti.