I. ÚS 92/97

Zbytočné prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou všeobecných súdov v súvislosti s pasívnym správaním sa účastníka konania. Zložitosť prejednávanej veci ako dôvod prieťahov v konaní.

1. Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné presne ohraničiť. Neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup štátneho orgánu môže mať povahu zbytočných prieťahov v konaní. Rýchlosť a účinnosť konania je podmienená objektívne charakterom prejednávanej veci. Dĺžka konania môže poukazovať nielen na zbytočné prieťahy v konaní, ale aj na zložitosť veci. Preto je dôležité rozlíšiť konanie pomalé a neúčinné, to znamená konanie so zbytočnými prieťahmi a konanie, ktoré trvá dlho z dôvodu zložitosti prejednávanej veci. Základnými kritériami pre hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci.

2. Správanie sa účastníka konania súd môže zbaviť zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní len vtedy, ak v dôsledku tohto správania došlo k spomaleniu postupu konania. Pasívne správanie sa účastníka konania, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu sudcu nie je však tou okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý postup sudcu. Prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu sa účastníka konania, však nevylučujú zodpovednosť orgánu, ktorý vo veci koná. (Podobne rozhodnutie ústavného súdu II. ÚS 41/97)