Závislosť rodiny obžalovaného na jeho príjme a ochota splácať škodu spôsobenú trestným činom ako dôvod pre mimoriadne zníženie trestu
I. Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa §189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona („Tr. zák.“) a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
II. V slovenskej spoločnosti je úplne bežné, že maloleté deti a manželka, resp. družka sú závislé na jedinom príjme, a to na príjme otca a manžela. Pokiaľ existuje takáto situácia aj v rodine obžalovaného, nejde teda o žiadnu mimoriadnu situáciu, ktorá by bola v populácii neobvyklá, a preto nemôže byť dôvodom pre mimoriadne zníženie dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby pri trestných činoch, ktorý obžalovaný nepochybne spáchal. Ani ochota obžalovaného splácať škodu, ktorú trestnými činmi spôsobil poškodenému, neodôvodňuje postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.