Záväznosť rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít má prednosť pred kasačnou záväznosťou

I. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie nemôže byť bezlimitne viazaný názorom odvolacieho súdu, keď následne po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktoré vyslovili rozdielny právny názor ako odvolací súd v konkrétnej veci. Právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí súdov vyššieho stupňa, a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci), a záväznosť precedentnú (judikatúrnu). V prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný pri nezmenených skutkových a právnych okolnostiach veci, vec výhradne akceptovať právny názor súdu vyššieho stupňa vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí. V tejto veci však v období medzi rozhodnutím odvolacieho súdu a opätovným rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k podstatnej zmene právnych okolností

II. Viazanosť súdov prvej inštancie názorom odvolacieho súdu v konkrétnej veci nie je absolútna a práve neskoršie rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktorá sa zaoberá výkladom tej istej právnej normy a interpretuje, vykladá a aplikuje ju rozdielne ako súd odvolací, je jednou z tých výnimiek (zmenou právnych okolností prípadu), kedy nie je možné postupovať v súlade s názorom odvolacieho súdu, ale je nevyhnutné v zmysle zásady zachovania právnej istoty postupovať podľa názoru Najvyššieho súdu v zmysle precedenčnej záväznosti, ktorá je vyjadrená práve v Čl. 2 ods. 2 CSP.