Zaujatosť sudcu na odvolacom súde pri rozhodovaní v oboch odvolacích konaniach

Pokiaľ dovolateľ za vadu konania označil aj možnosť zaujatosti súdu, vyplývajúcu z rozhodovania napádaným rozsudkom (aj) tým istým predsedom senátu, ktorý je podpísaný i pod prvým rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci (tzv. zrušujúcim uznesením z 29. júla 2011), v tomto prípade nejde o žiaden prípadov pochybností o nezaujatosti sudcu podľa práva platného v čase rozhodovania odvolacieho súdu v januári 2013, keď podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak, čo platí aj, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. Za odporujúce takejto úprave sa považuje len rozhodovanie toho istého sudcu v tej istej veci na súdoch rôznych inštancií (zjednodušene preto, aby sa zabránilo možnosti sudcu na súde vyššej inštancie ovplyvniť rozhodnutie o opravnom prostriedku smerujúcom proti jeho vlastnému rozhodnutiu, vydanému na nižšom súde, alebo naopak do novšieho rozhodnutia nižšieho súdu premietnuť názory vyslovené na súde inštancie vyššej), o taký prípad ale v tejto veci nešlo (pričom v rámci tvorby rozvrhov práce na súdoch rozhodne nemožno považovať za ojedinelé a ani so zákonom nesúladné ustanovenia zabezpečujúce rozhodovanie vyšších súdov po skoršom zrušení rozhodnutia nižšieho súdu v tom istom zložení senátu, v akom bolo rozhodnuté skôr).