Zásada "nemo plus iuris" pri nadobudnutí nehnuteľnosti od nevlastníka

Ústavný súd pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z hľadiska ústavnej udržateľnosti záverov krajského súdu, resp. z hľadiska dostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v príčinnej súvislosti s namietaným porušením sťažovateľkou označených práv a konštatuje, že krajský súd sa relevantne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci vrátane odvolacích dôvodov sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu a svoje závery dostatočne odôvodnil, keď uviedol:
«K námietke žalovaných v rade 1/, 2/, že vlastníctvo k pozemkom nadobudli vydržaním menovite žalovaná v rade 2/ k pozemkom , že súd vlastne pozbavil žalovanú v rade 2/ vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam napriek tomu, že tieto vznikli z parcely ktorú v dobrej viere kúpila žalovaná v rade 2/ od svojich právnych predchodcov, a že predmetnú nehnuteľnosť evidoval kataster nehnuteľností v registri „C“ na právnych predchodcov žalovanej v rade 2/ už roku v 1973, považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na to, že žalovaní v rade 1/, 2/ nepreukázali nadobudnutie vlastníctva vo vzťahu k pozemku mpč. ich právnou predchodkyňou a iba v podanom odvolaní hypoteticky zastali názor, že mohlo k prevodu vlastníctva k predmetnej parcele mpč. dôjsť na základe ústneho dojednania, nepreukázali jednu zo zákonných podmienok nadobudnutia vlastníctva týmto spôsobom, a to podmienku dobromyseľnosti. Pokiaľ i právni predchodcovia žalovanej v rade 2/ boli ako vlastníci pozemkov evidovaní v katastri nehnuteľností a žalovaná v rade 2/ predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere, spoliehajúca sa na správnosť údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností, vklad práva do katastra nehnuteľností je nutné vnímať len ako jednu z podmienok pre platný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko pokiaľ predávajúcemu nesvedčí v čase prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práv, ako má sám. V takom prípade síce k nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus – rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností, ale jasne chýba titulus – platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom. Nakoľko nebol preukázaný titul nadobudnutia pozemku mpč. právnou predchodkyňou žalovaných – , nemohli ani ďalší právni predchodcovia, od ktorých odvodzovala svoje vlastnícke právo žalovaná v rade 2/, nadobudnúť platné vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti. V rámci zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet nemohli nehnuteľnosti previesť na žalovanú i napriek tomu, že vklad kúpnopredajnej zmluvy bol správou katastra povolený, nakoľko neboli nositeľom žiadnych práv k nehnuteľnosti, a teda nemali čo previesť, nemohli previesť viac práv, ako sami mali.
Právna zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami „z nepráva nemôže vzniknúť právo“, a teda žalovaná v rade 2/, podobne ako žalovaný v rade 1/ nemohli plame nadobudnúť vlastnícke právo z dôvodu, že ani ich právni predchodcovia, teda subjekt, od ktorého svoje vlastnícke právo odvodzovali, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy nenadobudli, teda ho nemohli na žalovaných ani platne previesť. Dobrá viera žalovanej v rade 2/ je rozhodná iba potiaľ, že jej možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa tak, ako vyplývajú z ust. § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dobrá viera nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inak povedané, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom, čo je vyjadrené tým, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, len pokiaľ sa nepreukáže opak.
S poukazom na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, odvolací súd toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil.»

Na základe uvedeného ústavný súd argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu a nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný.

Spisová značka: I. ÚS 239/2016
Forma rozhodnutia: Uznesenie
Súd: Ústavný súd SR
Dátum rozhodnutia: 20. 4. 2016
Oblasti práva: Občianske právo / Občianske právo / Nehnuteľnosti; Vlastnícke práva; Vecné práva; Zmluvné právo
Územná pôsobnosť: Slovensko
Zdroj: EPI Vybrané rozhodnutia ÚS SR
Právny inštitút:
vecné práva / vlastnícke právo
vlastnícke právo / ochrana vlastníckeho práva
zmluvy o prevode nehnuteľnosti



Zákon o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudco...
Ústava Slovenskej republiky
Ústavný zákon, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zák...
Občiansky zákonník
Občiansky súdny poriadok
S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.