Zásada ne bis in idem v správnom trestaní, nelegálne zamestnávanie
Uznesením predložil malý senát na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu na posúdenie otázky, či bráni rozhodnutie o uložení sankcie Sociálnou poisťovňou zamestnávateľovi, aby došlo k prejednaniu a uloženiu ďalšej sankcie zamestnávateľovi ešte aj inšpektorátom práce za totožný správny delikt spočívajúci v nelegálnom zamestnávaní pre prekážku „ne bis in idem“ obsiahnutú v článku 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, v článku 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, článku 4 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pri uvažovaní o aplikácii zásad trestného práva vo veciach správneho trestania, konkrétne v danej veci v rámci aplikácie zásady ne bis in idem, bolo potrebné vziať do úvahy aj Engelove kritériá v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok vo veci Engel a ďalší v. Holandsko č. 5100/71 zo dňa 8. júna 1976), ktoré boli formulované vo vzťahu k posudzovaniu „trestného obvinenia“ a záruk spravodlivého procesu, ktorými sú kvalifikácia deliktu podľa vnútroštátneho práva, povaha deliktu z hľadiska chráneného záujmu a závažnosť ukladanej sankcie. V predmetnej veci sa veľký senát musel zaoberať v súvislosti s aplikáciou zásady ne bis in idem zároveň i otázkou, či ide o totožný skutok.