Započítanie pohľadávok z bezdôvodného obohatenia

I. Pokiaľ predmetom kompenzácie majú byť aj peňažné pohľadávky uplatňované titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré veriteľ (oprávnená osoba) prvýkrát voči dlžníkovi (povinnej osobe) vyčíslil a uplatnil až vo svojom kompenzačnom prejave, tak takýmto spôsobom nemožno v jednej listine vyzvať povinnú osobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a súčasne platne započítať túto pohľadávku na pohľadávku osoby povinnej.

II.  Ak inak zjavný započítací prejav obsahuje viacero na započítanie určených peňažných súm, vzniknutých z rôznych právnych titulov a medzi nimi aj poprvýkrát voči protistrane uplatnené sumy z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého v obchodnom styku, taký nárok z bezdôvodného obohatenia k momentu jeho uplatnenia ešte nie je splatný (zročný), a preto započítanie nemôže byť posúdené ako platné z dôvodu absencie kompenzibility týchto tvrdených pohľadávok z bezdôvodného obohatenia. Ak súčasne strana kompenzujúca pri pluralite pohľadávok na oboch stranách, ktoré majú tvoriť predmet kompenzácie, jednoznačným spôsobom ani neurčí, ktoré čiastkové peňažné sumy (s rozdielnou splatnosťou a majúce podľa tvrdenia žalovanej strany tvoriť jedinú pohľadávku), proti ktorým pohľadávkam žalobcu započítava, teda aby bolo zistiteľné, kedy nastal stret ktorých konkrétnych pohľadávok (peňažných súm), potom je potrebné považovať záver súdu o neurčitosti kompenzačného prejavu strany z hľadiska hmotnoprávnej úpravy, za opodstatnený. Nepochybná určiteľnosť okamihu stretu, t.j. vo výsledku zániku vzájomných pohľadávok, je nevyhnutným predpokladom aj pre správne posúdenie zániku započítaním s týmito pohľadávkami spojeného príslušenstva uplatneného vo forme úrokov, resp. úrokov z omeškania.