Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia osoby zapísanej v zozname advokátov, penále za oneskorenú úhradu poistného

Z opaku možno povedať, že práve žalobkyňa sa svojou argumentáciou v tomto konaní domáha, aby sa s ňou zaobchádzalo výhodnejšie než so všetkými ostatnými platiteľmi poistného a aby sa jej penále nepredpísalo, hoci sú pre to splnené všetky zákonné podmienky.

Uvedené závery platia rovnako aj vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je vyššie než úroky z omeškania v Občianskom zákonníku alebo Obchodnom zákonníku. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž tento zákon upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, ako aj majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom. Podľa § 261 a 262 Obchodného zákonníka sa zasa treťou časťou spravujú určité vymedzené záväzkové vzťahy podnikateľov, prípadne aj iných osôb.

Podstatné však je, že tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný zákonník upravujú súkromnoprávne vzťahy, v ktorých je typická súkromnoprávna autonómia (§ 2 ods. 3 OZ, § 263 ObZ), teda možnosť ich účastníkov upraviť si ich odlišne vlastnými právnymi úkonmi. Občiansky zákonník v § 544 a nasl. upravuje inštitút zmluvnej pokuty, ktorú je možné dohodnúť pre prípad porušenia povinnosti, teda aj omeškania so splnením záväzku, a ktorej výška je obmedzená len tým, že nesmie byť neprimeraná (§ 545a OZ, § 301 ObZ). Zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje sociálne poistenie a právne vzťahy pri jeho vykonávaní (§ 1), ktorých účastníci (Sociálna poisťovňa a poistenec, prípadne platiteľ či iná osoba) si ich obsah nemôžu upraviť odlišne.

Preto nemožno porovnávať zákonnú úpravu v občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahoch, ktorú strany môžu svojimi dohodami zmeniť, so zákonnou úpravou sociálneho poistenia, ktorá je kogentná. Účastníci týchto právnych vzťahov sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii, a tak rozdielna výška úroku z omeškania a penále v týchto právnych vzťahoch nepredstavuje diskrimináciu medzi nimi.