Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez aktívnej účasti žalovaného len v dôsledku posúdenia súdom nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
I. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 257 ods. 1 CSP s tým, že súd z úradnej povinnosti skúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. K zamietnutiu návrhu teda nedošlo v dôsledku aktívnej účasti žalovanej, ale v dôsledku plnenia povinností súdu.
II. Možno mať pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý postup podľa § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov sporovým stranám v tomto konaní odôvodnil ex offo skúmaním zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože takáto okolnosť nemá za následok existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by sa nemala priznať náhrada trov konania. Rozhodujúcou okolnosťou pri rozhodovaní o trovách konania je vždy úspech alebo neúspech sporovej strany v konaní, pričom nie je právne významné, na základe akých myšlienkových postupov dokazovania alebo právneho posúdenia súd k rozhodnutiu vo veci samej dospel. So zreteľom na to, že žalovaná odvolanie voči predmetnému uzneseniu nepodala, bolo potrebné rešpektovať zásadu zákazy zmeny k horšiemu (tzv. zákaz reformatio in peius) a v závislosti od toho bolo potrebné potvrdiť aj tento (vecne nesprávny) výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania.