Zamestnávateľ nemôže nenárokovateľné časti mzdy odnímať alebo krátiť podľa ľubovôle
I. Zamestnávateľ nemôže vytvárať bez jasného odôvodnenia vychádzajúc z jasných, vopred stanovených kritérií, rozdiely v odmeňovaní zamestnancov na základe vyplácania prémií a odmien, preto dôkazné bremeno na preukázanie dôvodov, pre ktoré boli žalobkyni vyplácané prípadne nižšie odmeny a prémie zaťažovalo právo zamestnávateľa, ktorý tak bol povinný preukázať rozdiely vo výkonnosti jednotlivých zamestnancov ako aj konkrétne kritériá, na základe ktorých boli tieto odmeny a prémie vyplácané. Bez unesenia takéhoto dôkazného bremena najmä za situácie, že v konaní bol jednoznačne poukázaný diskriminačný prístup vo vzťahu k žalobkyni v mzdovej oblasti nemožno dospieť k záveru o oprávnenosti zamestnávateľa robiť takéto rozdiely v odmeňovaní a vyplácaní prémií a naopak uvedené je nevyhnutné zohľadniť (prihliadnuť na to) aj pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
II. Zamestnávateľ môže odňať alebo krátiť zamestnancovi odmeny, osobný príplatok alebo prémie (na rozdiel od iných zamestnancov), ako nenárokovateľnú zložku mzdy, avšak musí svoj postup zdôvodniť (napr. konkrétnymi nedostatkami v práci), a to s prihliadnutím na význam práce tohto zamestnanca, konkrétne nedostatky a ich dôsledky.