Žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva, môže byť podaná kedykoľvek bez ohľadu na to, či spornosť bola známa už počas základného dedičského konania
I. Žalobca pri podaní žaloby, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nie je obmedzený časovo, takúto žalobu môže podať kedykoľvek, keď nastane spor o tom, či určitá vec do dedičstva patrí alebo nie, a to aj bez ohľadu na to, či táto spornosť bola alebo nebola známa už počas základného dedičského konania. Dedičské konanie má charakter mimosporového konania a jeho účelom je prejednanie zisteného majetku poručiteľa, preto akonáhle vznikne spor o tom, či určitá vec do dedičstva patrí alebo nie, tento spor nie je možné vyriešiť v rámci dedičského konania, ale je nevyhnutné podať samostatnú určovaciu žalobu.
II. Pre posúdenie prípustnosti určovacej žaloby nebolo rozhodujúce, či žalobcovia už v čase dedičského konania vedeli o spornosti predmetného majetku poručiteľky. Ak by aj žalobcovia o tejto spornosti vedeli už počas prebiehajúceho dedičského konania, aj tak by neprichádzal do úvahy iný postup ako podanie samostatnej určovacej žaloby. Preto ak sa žalovaná snaží argumentovať, že určovacia žaloba žalobcov je neprípustná z dôvodu, že už v dedičskom konaní nenamietali spornosť majetku patriaceho do dedičstva, hoci o tom mali vedomosť, takáto argumentácia nemá oporu v zákone ani v rozhodovacej praxi súdov. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý zhodne so súdom prvej inštancie považoval žalobcami podanú určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP za prípustnú, nepredstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies