Žaloba o vrátenie odstupného v súvislosti so žalobou o neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
I. Citované ustanovenie § 222 ods. 3 Zákonníka práce zakotvuje zásadu, podľa ktorej ak zamestnancovi vznikne na úkor zamestnávateľa bezdôvodné obohatenie, je povinný ho zamestnávateľovi vydať. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného vyplatením peňažnej sumy omylom, alebo v nesprávnej výške ustanovenie § 222 ods. 6 Zákonníka práce významne posilňuje postavenie zamestnanca, keď v takomto prípade je zamestnávateľ od zamestnanca oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia iba vtedy, ak zamestnanec vedel, alebo musel za daných okolností predpokladať, že predmetná peňažná suma bola vyplatená neoprávnene, alebo v nesprávnej výške.
II. Súd prvého stupňa preto správne skúmal, či odporca vedel, alebo musel za daných okolností predpokladať, že náhrada podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v sume 4.240,35 € mu bola zo strany navrhovateľa vyplatené neprávom a dospel k správnemu záveru, že odporca vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci nebol dobromyseľný. Vedel a musel vedieť, že na náhradu podľa §40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe mu na základe neplatného skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru nárok nevznikol. V posudzovanej veci odporca od počiatku, teda aj v čase vyplatenia náhrady, namietal neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo strany navrhovateľa, proti rozhodnutiu o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru sa domáhal ochrany a bol úspešný už v čase vyplatenia náhrady. Nemohol byť preto dobromyseľný v tom, že mu táto patrí, keď si musel byť vedomý, že existencia jeho nároku na vyplatenie náhrady závisí od posúdenia platnosti skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru odvolacím orgánom, resp. súdom a musel si byť vedomý, že ak bol jeho štátnozamestnanecký pomer skončený neplatne, tak, ako tvrdil, bude povinný prijatú náhradu v sume 4.240,35 € vrátiť.