Žaloba o určenie vlastníctva podľa § 630 ObčZ ako prostriedok ochrany darovaných nehnuteľností pred výkonom záložného práva je zjavným zneužitím práva

I. Podľa odvolacieho súdu medzi žalobcom a žalovanou nebol v zmysle čl. 1 základných princípov CSP spor o vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam, keďže žalovaná opakovane vo svojich písomných vyjadreniach potvrdzovala, že žalobca je ich vlastníkom, súčasne zo zhodných skutkových tvrdení oboch strán vyplýva, že k darovaniu nehnuteľností došlo v roku 2005 a incidentu voči žalobcovi sa žalovaná mala dopustiť v roku 2009, pričom žalobca túto žalobu podal až o desať rokov neskôr v roku 2019, kedy zároveň v inom konaní zažaloval aj intervenienta o určenie, že na sporných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo zriadené záložnou zmluvou zo dňa 27. 08. 2010, ktorou žalovaná založila sporné nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky intervenienta voči spoločnému synovi žalobcu a žalovanej. Podľa odvolacieho súdu tak žalobcom podaná žaloba neslúži potrebe praktického života, ako to sformuloval Najvyšší súd SR v rozhodnutiach týkajúcich sa naliehavého právneho záujmu, ale je zameraná prioritne na uchránenie sporných nehnuteľností pred výkonom záložného práva, t. j. má fingovaný charakter.

II. Súčasne čl. 5 základných princípov CSP určuje, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Na základe toho odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba spadá presne do tejto kategórie procesných úkonov, presnejšie je procesným úkonom, ktorý celkom zjavne je zameraný na zneužitie práva. Podaná žaloba a ňou iniciované konanie je fingovaným sporom, ktorému z dôvodu zjavného zneužitia inštitútu žaloby a sporového konania nemožno priznať právnu ochranu cez § 137 písm. c) CSP. Odvolací súd je preto toho názoru, že uvedené okolnosti sporu neumožňujú dospieť k záveru, že žalobca skutočne potrebuje poskytnúť ochranu svojmu vlastníckemu právu, o ktoré takmer desať rokov nedbal.