Žaloba o prepustenie zo zaistenia

I. V konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení zaistenia, ale hodnotia postup polície v konaní o správnom vyhostení a najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia trvajú.

II. Za tým účelom je nutné verifikovať, aké konkrétne kroky smerujúce k vyhosteniu správny orgán do rozhodnutia správneho súdu o žalobe o prepustenie zo zaistenia urobil a z akého dôvodu nebolo možné vyhostenie realizovať. Povinnosťou správneho súdu je verifikovať kroky smerujúce k vyhosteniu nie len výzvou na preukázanie takýchto úkonov, ale aj overiť, či sa vôbec štátny príslušník tretej krajiny nachádza v zaistení a z akého dôvodu a či sa štátny príslušník tretej krajiny domáhal súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia o predĺžení zaistenia a ako sa správny súd vysporiadal s jeho námietkami a či sa tieto nezhodujú s námietkami uplatnenými v žalobe o prepustenie.

III. Pokiaľ sa totiž námietky štátneho príslušníka tretej krajiny uplatnené v žalobe o prepustenie zhodujú s jeho námietkami uplatnenými v žalobe proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia, správny súd nemôže dospieť pri posudzovaní účelnosti a efektívnosti jeho zaistenia a v tej súvislosti pri posudzovaní účelnosti krokov správneho orgánu, ktoré vedú k realizácii jeho administratívneho vyhostenia k iným záverom ako učinil správny súd v súdnom prieskume rozhodnutia o predĺžení zaistenia, pretože rozsah posúdenia predmetnej okolností je v oboch typoch žalôb nastavený na tých istých parametroch. IV. Pokiaľ správny súd zistí, že konanie o vyhostení bolo vedené s náležitou starostlivosťou, aktívne a svedomito, a teda činnosti smerujúce k vyhosteniu cudzinca by mohli zakladať dôvodný predpoklad, že účel zaistenia bude možné dosiahnuť, držanie štátneho príslušníka tretej krajiny v zaistení je dôvodné a nie je tu dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia.