Žaloba na určenie vlastníckeho práva spočívajúca v rozdielnej kvalifikácii právneho dôvodu, na základe ktorého malo byť nadobudnuté a prekážka veci rozhodnutej
I. Dovolateľ v dovolaní fakticky nenamietal totožnosť strán sporu, predmetu konania či zhodnosť skutkových tvrdení. Podstata žalobcovej argumentácie v dovolaní spočívala v tvrdení, že v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/181/2009 sa žalobca domáhal priznania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré mal nadobudnúť spracovaním cudzej veci a v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/22/2022 sa domáhal nadobudnutia vlastníckeho práva k nadstavbám vybudovaným na cudzích pozemkoch, čo dovolateľ videl ako skutkovo a právne odlišný žalobný dôvod. Rozdielnosť obidvoch žalôb spočívala v odlišnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva, teda v odlišnom právnom posúdení.
II. Žalobca v žalobe nie je povinný skutkové tvrdenia právne kvalifikovať, to je vecou súdu (iura novit curia). Cieľ obidvoch žalôb bol totožný a žalobca by nimi v prípade pozitívneho rozhodnutia dosiahol totožné výsledky. Účelom vylúčenia prekážky res iudicata je, aby v konaní nedošlo k odopretiu spravodlivosti, ak sa zmenia okolnosti, ktoré v prvom konaní nebolo možné predvídať. Najvyšší súd dospel k záveru, že žalobca sa domáhal opätovného prejednania a rozhodnutia vo veci, ktorá už bola v konaní právoplatne rozhodnutá a novým konaním sa snažil odstrániť nedostatky, pre ktoré bola predchádzajúca žaloba zamietnutá.