Zákonné podmienky na späťvzatie žaloby

Z takto konštatovaného však nemožno bezpečne ustáliť bez akýchkoľvek pochybností vôľu žalobkyne 2/ vziať žalobu späť. Žalobkyňou 2/ prezentovaný postoj, že v predmetnom konaní nebude osobne pokračovať, nemôže byť bez ďalšieho súdom vnímaný ako oznámenie späťvzatia žaloby. Za tohto stavu postupoval krajský súd nesprávne, keď konanie postupom podľa § 99 písm. a/ SSP zastavil pre späťvztie žaloby. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, ktorým žalobca disponuje samotným konaním. Z toho dôvodu, z jeho obsahu musí jednoznačne vyplývať, že na prejednaní svojho návrhu žalobca nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom meritórne rozhodnuté. Vyššie uvedené oznámenie žalobkyne 2/ tieto požiadavky nespĺňa.
Najvyšší súd dáva tiež do pozornosti tú skutočnosť, že späťvzatie žaloby svojou povahou je podaním vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), a ako také, ak je urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. V prípade, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada, pričom správny súd na dodatočné doručenie podania už nevyzýva (§ 56 ods. 2 SSP). Vzhľadom na uvedené, aj v prípade, ak by oznámenie žalobkyne 2/ spĺňalo požiadavky späťvzatia žaloby, toto oznámenie vzhľadom na jeho formu (e-mail) by nebolo spôsobilé vyvolať procesným predpisom predpokladaný následok spočívajúci v zastavení konania.