Zákon o Fonde detí a mládeže

1. Zasahovanie zákonodarnej moci do moci súdnej alebo jej nahrádzanie a ustanovenie zániku platnosti zmlúv ex lege za pomoci novely simulujúcej lex specialis znamená vylúčenie štandardného uplatnenia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku bez využitia právomoci súdov ako štátnych orgánov, ktoré ochraňujú platnosť právnych úkonov, a je v rozpore s princípom deľby moci.

 2. Porušenie princípu právnej istoty spočíva v tom, že v jednotlivých záväzkových vzťahoch, nájomných zmluvách, zmluvách o výpožičke či iných právnych úkonoch vzniknutých pri realizácii zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 189/1993 Z.z. o Fonde detí a mládeže sa po prijatí jeho druhej novely spätne zmenili podmienky realizácie príslušných právnych vzťahov, nadobudnuté práva, otázky platnosti zmlúv. Účastníci týchto právnych vzťahov konali s dôverou v objektívne právo vyjadrené Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ako i s dôverou v právo subjektívne vyjadrené zmluvami alebo inými právnymi úkonmi, pričom nemohli dôvodne predvídať, že ich práva, právne nároky a záväzky zaniknú priamo na základe zákona.

 3. Zákonodarca nemôže účelovo vylúčiť uplatnenie rozhodovacej právomoci všeobecných súdov v občianskoprávnych veciach týkajúcich sa zmluvných vzťahov v jednotlivých prípadoch, resp. obmedziť alebo vylúčiť prístup k súdu prijatím zákonodarnej úpravy, ktorá smeruje k presadeniu zániku zmlúv priamo na základe zákona (ani využitím normatívnosti na vymedzený okruh zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu).