Zákaz ohláseného zhromaždenia nemôže byť odôvodnený doterajšou činnosťou zvolávateľa

Dôvody, pre ktoré prichádza do úvahy zákaz ohláseného zhromaždenia podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o zhromažďovacom práve, je správny orgán povinný posudzovať obzvlášť citlivo a zdržanlivo, so zreteľom na vyvažovanie všetkých oprávnených záujmov, ktoré do tohto procesu vstupujú a ktoré by rozhodnutím správneho orgánu mohli byť dotknuté. Ako kritérium pre zákaz verejného zhromaždenia nepostačuje, že jeho zvolávateľom je strana, ktorá podľa právneho názoru správneho orgánu, vytvoreného na základe analýzy doterajšej činnosti strany a minulých skutkov jej predstaviteľov (členov), by mala byť zakázaná. Z právnej úpravy možno vyvodiť zásadu neprípustnosti predbežnej cenzúry v zmysle generálneho zákazu akýchkoľvek zhromaždení, ktorých zvolávateľom je konkrétny subjekt, ktorému by podľa názoru správneho orgánu mala byť realizácia zhromažďovacieho práva paušálne upieraná trebárs s odkazom na zachovanie práv iných. Zákonodarca tu skúmanie podmienok na možnosť zhromaždenie zakázať neorientuje primárne na subjekt zvolávateľa, napr. na jeho dobrú, príp. spoločensky akceptovateľnú povesť (a contrario jej absenciu), ale činnosť správneho orgánu cieli predovšetkým na vyhodnotenie ohláseného účelu verejného zhromaždenia. Navyše musí byť už z oznámeného účelu zhromaždenia zrejmé, že tento smeruje k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov.