Zaistenie žiadateľa o azyl, ak existuje riziko jeho úteku
Kasačný súd v uvedenej súvislosti musí zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zákonnosti zaistenia žiadateľa o azyl popri iných právach a povinnostiach zvažuje nielen situáciu žiadateľa o medzinárodnoprávnu ochranu ale aj oprávnené záujmy obyvateľstva Európskej únie spadajúcich pod režim voľného pohybu (Schengenský priestor). Vyššie uvedené skutočnosti viedli kasačný súd k výkladu dotknutého ust. § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. v tom duchu, že z jeho systematiky jednoznačne vyplýva oprávnenie policajta zaistiť žiadateľa o udelenie azylu pod explicitne uvedenou podmienkou, ak existuje riziko jeho úteku. Práve iba preukázateľná existencia rizika úteku žiadateľa o azyl, ktorú žalovaný preveruje z doterajších jeho úkonov (nezákonné opustenie pobytového tábore počas prvého azylového konania - viď bod č. 3 tohto rozsudku) ako aj z jeho argumentácie (pripustenie odchodu zo Slovenskej republiky počas tohto konania - opätovne viď bod č. 3 tohto rozsudku), je osobitnou zákonnou podmienkou na rozhodnutie o zaistení. Naplnenie tejto podmienky neguje zvažovanie, či na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, nakoľko samotné zaistenie žiadateľa o azyl, je nutné na zabezpečenie jeho osobnej prítomnosti, bez ktorej je ťažko predstaviteľné zistiť (preveriť) tie skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu.