Zaistenie na účel administratívneho vyhostenia

I. Pokiaľ sťažovateľ namieta rozpor jeho zaistenia za účelom administratívneho vyhostenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pre neefektívnosť a neúčelnosť zaistenia, ktorú odvodzuje od nerealizovateľnosti jeho vyhostenia do krajiny pôvodu, a účelom zaistenia je výkon administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, je primárne úlohou sťažovateľa produkovať tvrdenia a dôkazy spochybňujúce realizáciu vyhostenia do tejto krajiny.

II. Ak z obsahu administratívneho spisu nevyplynú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o tom, že sťažovateľa nie je možné vyhostiť do krajiny pôvodu, a sťažovateľ neuviedol žiadnu relevantnú okolnosť súvisiacu s ohrozením jeho slobody alebo života v krajine pôvodu, ktorá by u neho odôvodňovala odchod z tejto krajiny a ktorá by bola dôvodom na obavy z jeho návratu do tejto krajiny, naviac o udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiadal a napokon z písomnej správy žalovaného vyplynie, že sťažovateľ bol v priebehu zaistenia vyhostený z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu, námietka neefektívnosti a neúčelnosti zaistenia, ktorú odvodzuje od nerealizovateľnosti jeho vyhostenia do krajiny pôvodu vo svetle faktu, že bol počas zaistenia vyhostený do krajiny pôvodu, nemôže obstáť.