Zabezpečovacím opatrením je možné zabezpečiť aj už judikovanú pohľadávku
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. CSP neobmedzuje možnosť využitia zabezpečovacieho opatrenia len na zabezpečenie v tom-ktorom konaní žalovanej peňažnej pohľadávky veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky, ktorá je predmetom konania, ako uviedol súd prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia CSP takéto obmedzenie nevyplýva, práve naopak. Z ust. § 388 CSP (ktoré sa v zmysle ust. § 344 primerane použije aj na zabezpečovacie opatrenie) jednoznačne vyplýva, že ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil. Preto ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že zabezpečovacím opatrením nemožno zabezpečiť už judikovanú pohľadávku, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.