Vzťah slobody prejavu a autorského práva (k fotografii)

Dôvod, prečo autorské právo nezahŕňa určité predmety pod svoju ochranu, má svoj základ v slobode prejavu. Cieľom je totiž vylúčiť z výlučného práva jednej osoby také predmety, ktoré by svojou povahou mohli neprimerane škrtiť spoločenskú diskusiu. Sloboda prejavu je tu vyvážená v podústavnom, „jednoduchom“ práve autorskom.

Post-mortálna ochrana osobnostných práv autora nemôže zabrániť akémukoľvek použitiu, ktoré by si autor nebol býval želal. Namietať možno len proti takým použitiam diela, ktoré znižujú jeho hodnotu objektívne, a teda nielen zo subjektívneho pocitového hľadiska. Rozsah post-mortálnej ochrany a jej výkon musí byť vykladaný vo svetle slobody prejavu.

Autorské právo obmedzuje v prospech slobody prejavu oprávnenie autora namietať právne relevantné použitie svojich fotografií, ak spoločnosť potrebuje informovať o aktuálnych udalostiach, za splnenia určitých ďalších podmienok.

Ústava vo svojom čl. 43 ods. 1 vytvára rámec pre slobodu vedeckého bádania a umenia. Na rozdiel od zahraničných úprav, ale aj federálnej Listiny, systematika v ústave jasne a progresívne vyjadruje silné puto medzi ochranou práv na výsledky tvorivej duševnej činnosti a slobodou vedeckého bádania a ochranou kultúrneho dedičstva. Ústava tak zaväzuje štát, aby pre realizovanie slobody vedeckého a umeleckého bádania vytváral vynálezcom a tvorcom určité materiálne podmienky. A to tak, že im bude v spoločenskom záujme prenechávať rôzne práva k výsledkom ich tvorivej duševnej činnosti. Je na štáte, ako zhmotní tento záväzok. Autorské právo je len jedným z možných spôsobov.

Rešpektujúc ústavnoprávne minimum tejto ochrany, je na zákonodarcovi, aby stanovil konkrétne presné kontúry práv k výsledkom tvorivej duševnej činnosti. V prípade osobnostných práv je potrebné mať popri čl. 43 ústavy na zreteli aj možnú aplikáciu autorovho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na jeho ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy. Článok 43 ods. 2 ústavy obmedzuje takto poskytnuté prostriedky ochrany garantovaním práva verejnosti na prístup ku kultúrnemu dedičstvu.