Vznik a zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti
Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení v spojení s právnou úpravou zákona č. 578/2004 Z. z. kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 31. decembra 2010 z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A aj po odhlásení sa z povinného poistenia samostatne zárobkovej činnej osoby k 30.06.2009 z dôvodov zrušenia rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo rozhodnutím Banskobystrického samosprávneho kraja. Z uvedených dôvodov kasačný súd zameral svoju pozornosť k tejto spornej otázke.
Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11. 2021.