Vznesenie námietky premlčania ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi

V tejto súvislosti je tiež relevantné, či v konaní boli preukázané také dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi; posúdenie dôvodnosti námietky premlčania zostáva vždy na úvahe súdu, ktorý objektívne prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená, za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva) a prípadne samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí; medzi zneužitím práva namietať premlčanie zo strany dlžníka (výkonom práva vzniesť námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi) a dôvodmi, pre ktoré veriteľ neuplatnil včas svoj nárok, by mala byť príčinná súvislosť; úmysel poškodiť druhú procesnú stranu námietkou premlčania však nemožno vyvodiť z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená; tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania... z dokazovania vykonaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vyplynul záver, že o nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný so žalobcom komunikoval (písomne), čo považuje odvolací súd za dostatočné; preto aj prípadné odmietnutie osobného stretnutia nemožno považovať za takú výnimočnú okolnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné uvažovať o vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného ako o výkone práva v rozpore s dobrými mravmi; z obsahu písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným o uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy navyše vyplýva, že žalovaný predmetný nárok žalobcu nikdy neuznával, preto žalobcovi nič nebránilo uplatniť ho na súde v premlčacej dobe.