Vzájomný pomer medzi represiou a prevenciou

Vo všeobecnej rovine platí, že ukladané disciplinárne opatrenie má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred disciplinárne obvineným tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní disciplinárneho previnenia a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby sa zdržal protiprávneho konania a súčasne iných odradí od páchania disciplinárnych previnení. Disciplinárne opatrenie zároveň vyjadruje morálne odsúdenie disciplinárne obvineného spoločnosťou. Prvostupňový disciplinárny senát prihliadal najmä na spôsob spáchania disciplinárneho previnenia a jeho následok ako aj na osobu disciplinárne obvineného, jeho pomery a možnosti nápravy. Funkciu ochrany spoločnosti plní disciplinárne opatrenie tak voči samotnému disciplinárne obvinenému, voči ktorému sa prejavuje tak moment represie ako aj moment individuálnej prevencie (výchova k riadnemu plneniu si povinností), ako aj voči ďalším občanom – potenciálnym disciplinárne stíhaným, voči ktorým sa prejavuje moment generálnej prevencie (výchovné pôsobenie disciplinárneho opatrenia na ostatných členov spoločnosti).

Dôležitým je vzájomný pomer medzi represiou a prevenciou, pričom treba vychádzať zo zásady pomocnej úlohy represie, čo z hľadiska účelu uloženého disciplinárneho opatrenia znamená, že k jeho dosiahnutiu má viesť len nevyhnutná miera represie, ktorá je nutná s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť spáchaného disciplinárneho previnenia a hodnotenia disciplinárne obvineného, ktoré ešte povedie k splneniu účelu uloženého disciplinárneho opatrenia. Optimálna miera represie závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom príliš mierne ale aj príliš prísne disciplinárne opatrenie nepôsobí výchovne ale skôr demoralizuje.