Vyvlastnenie a výklad pojmu „návrh na uzavretie dohody“

Najvyšší správny súd zastáva názor, že pojem „návrh na uzavretie dohody“, ktorý zákonodarca použil v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. je nutné vnímať ako súčasť zákonnej úpravy komplexne obsiahnutej v zákone č. 282/2015 Z. z. (resp. vnímať ho zohľadňujúc základný ústavný rámec vyvlastnenia obsiahnutý v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) a v tomto zmysle ho aj systematicky a teleologicky interpretovať. Ústava slovenskej republiky v označenom ustanovení a priori pripúšťa zásah do vlastníckeho práva (či už vo forme vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva), tento zásah je však podmienený kumulatívnym splnením štyroch podmienok vyvlastnenia - jednou formálnou a tromi materiálnymi. Materiálnymi podmienkami vyvlastnenia (alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva) sú nevyhnutná miera obmedzenia, verejný záujem a primeraná náhrada. Formálnou podmienkou zásahu je jeho opora v zákone (ústavodarcom použité spojenie „a to na základe zákona“). Účelom takéhoto zákona (zákonov) je stanoviť právny režim vyvlastnenia (núteného obmedzenia vlastníckeho práva), ktorý zároveň poskytuje dotknutému subjektu procesnú ochranu. V každom prípade je však účelom zákona vyvlastnenie (nútené obmedzenie vlastníckeho práva) umožniť a nie ho mariť alebo ho obmedzovať spôsobom, ktorý by zásah do vlastníckeho práva fakticky znemožnil, hoci by boli splnené materiálne podmienky vyvlastnenia. Cez optiku vyššie uvedeného je nutné interpretovať aj pojem „návrh na uzavretie dohody“.

... Interpretácia pojmu „návrh na uzavretie dohody“ v zmysle, aký mu prikladá žalobkyňa vo svojich podaniach (striktné lipnutie na „jednej komplexnej listine“) by viedla, v prípadoch vyvlastňovania pozemkov v podielovom spoluvlastníctve stoviek osôb (odhliadnuc od správnosti a aktuálnosti údajov katastra), pokiaľ nie k úplnému znemožneniu, tak aspoň k enormnému sťaženiu celého procesu a teda popretiu zmyslu núteného obmedzenia vlastníckeho práva (ktorého cieľom je v reálnom čase zmeniť existujúci stav). Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje napríklad na časový a administratívny aspekt (potreba zabezpečenia podpisu jednej listiny stovkami osôb) prípadne na praktickú nemožnosť uzavretia takéhoto komplexného mnohostranného „úkonu“. Zároveň považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že koncept vyvlastnenia, v základnom rámci vyjadrený v § 1 až 6 zákona č. 282/2015 Z. z., vychádza z preferencie dohody pred núteným obmedzením vlastníckeho práva. Nejde pritom o konštrukciu samoúčelnú, prípadne o takú, ktorá by mala vytvárať priestor pre obštrukciu procesu vyvlastnenia. Preferencia dohody pred núteným obmedzením je vyjadrením záujmu na rýchlosti procesu, ktorá (v prípade, ak je proces nezvratný) má potenciál byť relevantnou hodnotou ako pre vyvlastniteľa, tak pre subjekt, ktorého vlastnícke právo má byť vyvlastnením dotknuté.