Vyšší vekový rozdiel medzi rodičom a dieťaťom nezakladá prekážku zverenia maloletého otcovi

Z obsahu jeho výpovede vyplýva, že maloletý rešpektuje otca, ako prirodzenú autoritu, ktorý mu v súčasnosti poskytuje všetko potrebné pre jeho zdravý rozvoj, vedie ho k samostatnosti. Už vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že XX ročný vekový rozdiel je na závadu zverenia maloletého otcovi. Uvedená skutočnosť je v konaní irelevantná, pretože vekový rozdiel medzi rodičom a dieťaťom nemôže byť dôvodom pri posúdení toho, komu má byť maloleté dieťa zverené. Naviac z obsahu vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by uvedená skutočnosť svedčila v neprospech otca maloletého a uvedený vekový rozdiel nemožno vyhodnotiť v rozpore so záujmom maloletého. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností rovnoprávni a je rozhodujúce, ktorý rodič vie lepšie poskytnúť dieťaťu láskyplné prostredie, porozumenie a zabezpečiť jeho potreby bez spochybňovania úlohy druhého rodiča. Odvolací súd konštatuje, že ani pre maloletého nemohlo byť ľahké takéto rozhodnutie a je najmä na matke, aby voči nemu prejavila vysokú mieru empatie. Prejavené pochopenie zo strany matky nesporne zlepší ich vzájomnú komunikáciu. Nezhody, ktoré maloletý pociťoval v rodine matky, ako aj jej nedostatočné pochopenie viedli k zmene zverenia maloletého otcovi. Uvedená skutočnosť však neznamená, že matke zanikli jej práva, či povinnosti. Je na otcovi, aby pestoval v maloletom vzťah k matke založený na úcte k druhému rodičovi.