Výkon práv súdu podľa § 311 CSP v antidiskriminačných sporoch nemožno vynútiť
V prípade antidiskriminačných sporov môže súd aj nad rámec dôkazov navrhovaných žalobcom vykonať ďalšie dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uplatní sa teda vyšetrovací princíp, čo je zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania, ktorá spočíva na prejednacom princípe. Všeobecná úprava je založená na kontradiktórnosti procesu, v ktorom proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu, a na procesnej aktivite sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. V zásade to znamená, že u antidiskriminačného sporu ako sporu s ochranou slabšej strany sa súd nebude musieť v plnej miere spoliehať na to, že slabšia strana v konaní sama predloží všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd môže prevziať dôkaznú iniciatívu a aj bez návrhu účastníkov konania môže obstarať a zabezpečiť dôkazy. Je potrebné však poukázať na to, že na rozdiel od ustanovení Civilného mimosporového poriadku, ktorý ukladá povinnosť súdu vykonať dôkazy na zistenie skutočného stavu veci, Civilný sporový poriadok v uvedenom ustanovení dáva súdu síce možnosť prekročiť to, čo strany navrhujú, teda súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré neboli slabšou stranou navrhnuté, no naplnenie tejto možnosti sa nedá nijako vynucovať ani zabezpečiť.