Výklad ustanovení o spotrebiteľských zmluvách by mal smerovať k vyrovnaniu faktickej nerovnosti dodávateľa a spotrebiteľa
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, pri ktých dochádza ku kontraktácií, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet na zmluvné konanie pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácií je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, v prípade predaja na obchodných prezentáciách je u neho navyše vyvolaný pocit vďačnosti za poskytnuté sprievodné služby spojené s prezentáciou, ktoré sa spotrebiteľ môže snažiť kompenzovať snahou vyhovieť ponuke dodávateľa, spotrebiteľ často nemá na mieste samom možnosť porovnať akosť a cenu ponuky s inými ponukami atď. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.