Výdavky vs. trovy konania
Záver žalobkyne v tom, že každý platí výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v zmysle ust. § 252 CSP je správny, avšak súd rozhodoval o náhrade trov konania v zmysle ust. § 255 CSP. Zákon pri normatívnom zakotvení záujmového princípu používa širší pojem „výdavky“, ktorých podmnožinou sú trovy konania ako spôsobilý predmet náhrady v zmysle § 255 a nasl. CSP. Nie každý výdavok, ktorý v konaní vznikne a je zaplatený, možno zaradiť medzi trovy konania. Súčasne je nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi platením výdavkov, ktoré v konaní vzniknú a inštitútom náhrady trov konania. Výdavky platí každý priamo a podľa svojho záujmu v konaní, pričom náhrada trov konania je ovládaná princípom procesnej zodpovednosti za výsledok alebo zavinenie a je až následná. Náhrada trov konania je zásadne priznávaná tej osobe, ktorá ich za splnenia kritérií podľa § 251 CSP reálne vynaložila, teda ktorú konkrétny výdavok v konaní ekonomicky zaťažil.