Vydanie rozhodnutia o výške náhrady trov voči strane až po rozhodnutí o jej oddlžení ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
I. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania si tento bol vedomý faktu, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania bolo vydané až po oddlžení sťažovateľov, no napriek uvedenému považoval za nevyhnutné priznať náhradu trov konania v istej sume.
II. Ústavný súd zastáva názor, že z hľadiska účinne poskytovanej súdnej ochrany a práva na spravodlivý proces bolo potrebné reflektovať na skutočnosť oddlženia sťažovateľov pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania, ktoré sa v konečnom dôsledku v dôsledku nesprávneho postupu mestského súdu stalo exekučným titulom. Podľa názoru ústavného súdu za týchto okolností nebolo účelné ani spravodlivé, aby súd priznal náhradu trov konania v istej sume s argumentáciou, že sťažovateľom bude poskytnutá ochrana prostredníctvom ich návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu zrejmej nevykonateľnosti napadnutého uznesenia ako exekučného titulu. Je to v rozpore s princípmi zákonnosti, hospodárnosti konania a rovnako aj efektívneho poskytovania ochrany práv v súdnom konaní. Nie je účelné, aby súd v obdobných prípadoch vo všeobecnosti vydával súdne rozhodnutia znejúce na plnenie, ktoré sú a priori nevykonateľné.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies