Všeobecné správne súdnictvo

V zmysle vyššie uvedeného je tak zrejmé, že na rozhodnutie riaditeľa strednej školy o povolení vykonať komisionálnu skúšku sa všeobecný predpis o správnom konaní síce vzťahuje, avšak ako správne žalovaný namieta, na rozhodnutie žalovaného o menovaní členov skúšobnej komisie pre komisionálne skúšky, resp. na komisionálne skúšanie ako také a vydanie samotného vysvedčenia školou sa už všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nakoľko uvedené nie je možné subsumovať pod žiadnu situáciu zmienenú v ustanovení § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. účinného v čase vydania sťažovateľovho vysvedčenia. To však ale neznamená, že postup strednej školy, ako správneho orgánu rozhodujúceho o právach a povinnostiach študenta, môže byť v takomto prípade svojvoľný.

Kasačný súd je aj na základe vyššie uvedeného toho názoru, že žalovaný by mal pri skladaní komisie pre sťažovateľove komisionálne skúšky, ako podkladu pre vydanie sťažovateľovho vysvedčenia, postupovať v zmysle princípov „dobrej správy“. Jedným zo základných princípov „dobrej správy“ je v zmysle Odporúčania CM/Rec (2007) 7 a Odporúčania R (80) 2 princíp nestrannosti a objektivity. Odborná literatúra požiadavky princípu nestrannosti vykladá tak, že ide o základný predpoklad spravodlivého konania vo verejnej správe a zároveň je aj garanciou práva na spravodlivý proces (the right of fairness).

Ak je zamestnanec verejnej správy pri rozhodovaní zaujatý, je veľmi pravdepodobné, že nebude rozhodovať objektívne. Podľa čl. 4 ods. 4 Odporúčania CM/Rec (2007) 7 členský štát Rady Európy by mal zabezpečiť, aby zamestnanci verejnej správy vykonávali svoje povinnosti nestranne, bez ohľadu na ich vlastné osobné presvedčenie a záujmy (irrespective of their personal beliefs and interests). Základným predpokladom presadzovania tohto princípu je mechanizmus, ktorý garantuje, že na prijímanie administratívneho rozhodnutia sa rozhodujúcim spôsobom nebude podieľať osoba, ktorej záujmov sa rozhodnutie dotýka (Košičiarová, S. Princípy dobrej verejnej správy a Rada Európy. 1. vydanie. IURA EDITION, spol. s r. o., 2012, s. 40 a 195).