Vplyv odmeny a výdavkov správcu a výdavkov sporu o zaplatenie pokuty podľa § 74a ZKR na splnenie podmienok pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

I. Pri skúmaní naplnenia podmienok na postup podľa § 20 ods. 1 ZKR je konkurzný súd povinný dôsledne zhodnotiť celkovú majetkovú situáciu dlžníka. Pri jej skúmaní je potrebné vziať do úvahy i možné a zákonom predpokladané budúce pohľadávky, akými je i nárok podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 74a ZKR. Úlohou konkurzného súdu je v tomto štádiu konania len zhodnotiť a zistiť majetkovú situáciu dlžníka, bez ďalšieho posudzovania úspešnosti konania podľa § 74a ZKR, priebeh ani výsledok ktorého konkurzný súd nie je v tomto štádiu konania povolaný nijako hodnotiť ani prejudikovať.

II. Na posudzovanie naplnenia podmienok § 20 ods. 1 ZKR nie je právne významné a nemá žiadny vplyv tvrdenie správcu, že v prípade vyhlásenia konkurzu vzniknú pohľadávky proti podstate, najmä odmena správcu do prvej schôdze veriteľov a ďalšie výdavky správcu, ako aj výdavky súdneho sporu o zaplatenie zmluvnej pokuty v prospech všeobecnej podstaty, čo by malo za následok navyšovanie pohľadávok proti podstate. Pri nezistení iného majetku správcu, ktorý by bolo možné speňažiť, môže byť tak založený dôvod na zrušenie konkurzu podľa § 102 ZKR. Tieto správcom uvádzané skutočnosti sú vecou až budúceho vývoja konkurzu, vrátane reálnej speňažiteľnosti majetku dlžníka (skladových zásob a nákladný príves), ktoré predbežný správca označil za ťažko predajný, resp. predajný s minimálnym výťažkom. Domnienky o možnosti naplnenia procesnej situácie predpokladanej ust. § 102 ZKR nemôžu byť zohľadňované v štádiu pred vyhlásením konkurzu, ani nemôžu byť dôvodom nevyhlásenia konkurzu. Konkurz ako generálna exekúcia slúži na uspokojenie veriteľov dlžníka, v závislosti od rozsahu majetku podstát a ich výťažnosti. Veriteľom dlžníka nemôže byť pre domnienky o možnej nedostatočnej výťažnosti podstaty, alebo nepriaznivom vývoji jej speňaženia, upreté právo na uplatnenie pohľadávok v konkurze.